This is default featured slide 1 title

Go to Blogger edit html and find these sentences.Now replace these sentences with your own descriptions.

This is default featured slide 2 title

Go to Blogger edit html and find these sentences.Now replace these sentences with your own descriptions.

This is default featured slide 3 title

Go to Blogger edit html and find these sentences.Now replace these sentences with your own descriptions.

This is default featured slide 4 title

Go to Blogger edit html and find these sentences.Now replace these sentences with your own descriptions.

This is default featured slide 5 title

Go to Blogger edit html and find these sentences.Now replace these sentences with your own descriptions.

Minggu, 24 November 2019

DESKRIPSAUN SISTEMA INFORMASAUN KONTABILIDADE SIMU KAIXA IHA EMPRESA



DESKRIPSAUN SISTEMA INFORMASAUN KONTABILIDADE SIMU KAIXA IHA EMPRESA
TOYOTA -AUTO TIMOR LESTE

MONOGRAFIA
Aprezenta Hodi Priense Rekezitus Akademiku atu Hetan Diploma Lisensiatura Iha Área Ekonomia Departamentu Kontabilidade Fakuldade Ekonomia  Dili










PELA:

Sara de Deus

15.01.02.0860



DEPARTAMENTU KONTABILIDADE
FAKULDADE EKONOMIA
UNIVERSIDADE DILI
UNDIL
 2019









 PÁJINA  ASEITASAUN

Hetan ona Aseitasaun Tuir Legalidade Elabora Teze Husi Orientador no
Ko-Orientador ba Diploma Lisensiatura Departamentu Kontabilidade Fakuldade Ekonómia Universidade Dili

Loron  7  Outobru 2019

Aseita Husi :

                        Orientador                                                     Ko-Orientador


(Hernandi J.S do Carmo.,SE.,M.Cont)        (Apolinario P.Guteres, SE.,M.Acc)

                                                     
Konésimentu:

Dekano Fakuldade Ekonomia                 Chefi Departamentu Kontabilidade


(Hernandi J.S do Carmo.,SE.,M.Cont)    (Maria Alda Soares Gusmâo, L.Ec)




APROVASAUN HUSI AUTORIDADE FAKULDADE EKONÓMIA

Hetan ona aprovasaun tuir legalidade defeza Teze husi autoridade Fakuldade ba DiplomaLisensiatura Departamentu Kontabilidade Fakuldade Ekonómia
Universidade Dili


Loron 7  Otubru  2019

Chefi Departamentu

(Maria Alda S. Gusmão, L.Ec.)

Dekanu

(Hernandi J. S. do Carmo, SE.,M.Cont.)




PÁJINA  APROVASAUN EKIPA JURI

Hetan ona Aprovasaun Tuir Legalidade DefesaTeze Husi Ekipa Juri ba Diploma Lisensiatura Departamentu Kontabilidade Fakuldade Ekonómia Universidade Dili
Loron 7 Outobru  2019

Aseita Husi :
Examinador

(Felipe da Silva.,SE.,MM.)

Chefe Komisaun Organizador

(Hernandi J.S do Carmo, SE.,M.Cont)

Vogal Arguente
(Apolinario Pinto Guteres, SE.,M.Acc)






ABSTRATU
TITULO : DESKRIPSAUN  SISTEMA INFORMASAUN  KONTABILIDADE SIMU KAIXA IHA EMPREZA TOYOTA - AUTO TIMOR LESTE
Naran              : Sara de Deus
N.R.E              : 15.01.02.0860
Oreientador     : Hernandi J.S do Carmo.,SE.M.Cont
Ko-Orientador            : Apolinario Pinto Guteres, SE., M.Acc
                                                           
Sistema Informasaun Kontabilidade Simu Kaixa  hanesan sistema ne’ebé prosesa transazaun simu  kaixa uza produz informasaun ne’ebé benefisiu atu planu, kontrolu  no operasaun negosiu. Sistema Informasaun Kontabilidade Simu bele produz informasaun ne’ebé presiza hodi desidi desizaun, Sistema Informasaun Kontabilidade bele rekoila transazaun, prosesa, arkivu, produz relatoriu, no kontrola prosesa transazaun. iha peskiza ne’e peskizador uza objeitu Empreza Toyota -Auto Timor Leste. Objetivu hosi peskiza ne’e atu hatene kona-ba Sistema Informasaun Kontabilidade Simu Kaixa  iha Empreza Toyota - Auto Timor Leste. peskiza utiliza metodu Deskriptivu ho aprosimasaun Kualitativu ne’ebé deskrebe aplikasaun Sistema Kontabilidade Simu Kaixa  iha Empreza Toyota - Auto Timor Leste. Iha  analiza dadus, peskiza utiliza dadus sekundario ne’ebé prepara tiha ona hosi empreza, maka perfile, estrutura, vizaun, misaun, funsaun ligadu, dokumento, notas kontabilidade, flowchart.
Baseia ba analiza no resultadu diskusaun Sistema Kontabilidade Simu Kaixa  iha Empreza Toyota - Auto Timor Leste, totalmente empreza aplika  tuir komponente Sistema Kontabilidade Simu Kaixa, atu suporta atividades transazaun Empresa Toyota - Auto Timor Leste, utiliza ona simblu flowcahart ne’ebé obta ho estandar komun projeta tuir funsaun, dokumento no notas kontabilidae tuir rekezitus Sistema Kontabilidade Simu Kaixa. Estrutura organizasaun ne’ebé diak tamba iha ona separasaun funsaun serbisu klaru  ho lina komando no lina koordenasaun  atu hala’o atividade. Empresa  Toyota - Auto Timor Leste aplika ona Sistema Kontabilidae Simu Kaixa iha ona separasaun funsaun kasier, armazen, ba ema ne’ebé diferente. Notas kontabilidade baseia ba evidensia no dokumentu tranzasaun ne’ebé konpletu no diak. 
Chave Palavra: Sistema Kontabilidade, Simu Kaixa


PREFÁSIU

Esforsu atu atinji susesu tenke liu husi difikuldade no dezafius oi-oin. Maibé ho deit pasiensia no sakrifisiu maka sai hanesan save principal atu hetan susesu hirak ne’ebé ita hakarak. Ho ida ne’e maka iha biban ida ne’e peskizador hato’o”Agradese”ba:
1.      Na’i Maromak, ba buat hotu nia hun, ne’ebé maka sempre fó saúde diak, fó matenek no fó naroman no liu-liu Nai nia prezensa iha vida moris ida ne’e, no Nia domin bo’ot mai hau durante hau nia peregrinasaun iha mundu ne’e maka to’o ohin loron hau sei sente mundu nia furak, hodi bele determina hau  nia Teze ida ne’e.
2.      Komemora loron 7 Outubro hamutuk Nossa Senhora Rosario, sarani katolik sempre hanoin hikas reza terҫo loron manan. Agradece wain ba Inan Virgen Maria Rosario  tamba  hosi dia 7 Outubro  hau bele finaliza exame final ba Teze, thank  ba Inan Doben sai hau mahein.
3.      Ba Pai no Mãe ne’ebé maka suporta hau ho orasaun, domin, no halo hau kontente hodi finaliza hau nia estudu ne’e to’o remata.
4.      Ba maun Julius ne’ebé maka durante suporta hau ho, liafuan, domin, pasiensi no buat hotu.
5.      Hau nia familia ba Xisto Madeira, Teodoru Madeira,Lucas Madeira, no mana Agripina Madeira, Lurdes de Deus, Eva de Deus, no Isabel de Deus. Ho  pasiensia, hatudu sira nia domin mai hau nu’udar alin ikun ohin loron hau bele finaliza hau nia Teze ho diak.
6.      Avo Jose, Sara Maia, Eva de Deus, Mario Maulolo, Mateus Madeira, Justinho Madeira, Afati Madeira, Sonia de Deus, (Matebian) ne’ebé oras ne’e dadaun hamutuk ho aman Maromak nia Kadunan Santo sempre hatudu nia domin maske ninia fiziku laiha, maibe ninia espirito sempre kompania ho hau. Maun Paul Soares  ho nia familia, Maun Duyang Ping ho nia familia
7.      Kolega departementu kontabilidade especial  Turma A tomak hau espera katak la ses hosi sala no fo kulpa wain  ne’ebé durante 2015 to’o 2019.   No mos liu-liu nain hira sempre motiva hau  (Flavia, Merita, Delfina, Romana, Joaqina, Eva, Ivonia).  Imi  nia oin midar sempre sai memoria ida ba hau iha Universidade Dili.
8.      Universidade Dili (UNDIL) hanesan Instituisaun Ensinu Superior ne’ebé iha prinsipiu honestidade, no lialos atu prepara rekursu humanus ke ekonómista liu hosi maneira oi-oin. Ho esperansa katak kandidatura ekonómista iha matenek ka koñesemento ne’ebe klean no responsabilidade másimu atu hala’o ninia kna’ar ho kualidade no profisionalizmu. Iha kompozisaun ida ne’e hakerek nain mos konsiente katak, kompozisaun ne’e seidauk kompletu, tamba ne’e peskizador espera ka hein sujestaun, kritika ne’ebé konstrutivu atu hadia. Ba apoio tomak peskizador apresia tebes no hato’o obrigado wa’in.                                                                                         






Dili, 7 / Outubro/ 2019
Autór

                                                                                         Sara de Deus



AGRADESIMENTU

Hahi no Hanai ho neon tomak fó agradese ba Na’i Maromak, tamba ho Nia tulun ne’ebé maka sempre akompaña atan hau, to’o ohin loron atan hau bele finaliza hau nia Monografia ho “Titúlu” Deskripsaun Sistema Informasaun Kontabilidade Simu Kaixa Iha empresa Toyota - Auto Timor Leste, ho tempu ne’ebé determina ona. Iha Teze ida ne’e la ses husi ajuda ho parte seluk maka hanesan fó hanoin, fó suporta, fó konselu no seluk-seluk tan. Maka nu’udar na’in ba Teze hato’o agradese ba:
1.      Dr. Jose A. da Costa P. Belo, S.IPSH.MM nu’udar Reitor UNDIL no nia  estrutura tomak ne’ebe serbisu makas hodi lidera Universidade Dili.
2.      Hernandi J. S.do Carmo.,SE.,M,Cont, nu’udar dekanu fakuldade ekonómia nomos nu’udar orientador, ne’ebé ho pasiensia oferese nia tempu atu orienta.
3.      Apolinario P. Guterres., SE.M. Acc., nu’udar Ko-korientador, ne’ebé maka oferese nia hanoin no tempu orienta.
4.      Sr/Sra ne’ebé maka fó dadus finanseiro kompañia Auto Timor- Leste , sai hanesan save ba Teze ida ne’e.
5.      Dosentes hot-hotu no staf Administrasaun  fakuldade ekonómia ne’ebé fó ajuda  durante ne’e  mai hau,  ikus liu afirma katak rezultadu hosi deskrisaun ne’e ladauk kompleta ho    di’ak, tanba ne’e  presiza sujestaun ne’ebé soi ba deskrisaun ne’e nia hadi’ak hein ho neon-kamaan. Nune’e, rezultadu hosi monografia ida ne’e bele soi ba entidade hot-hotu.



           Dili,7 / Outubro/ 2019
                  Autór

              Sara de Deus
                                                                 
         LEMA
Siapa Mencintai didikan,
Mencintai Pengetahuan.
Amsal 12: 1
Hendaknya
Terangmu bercahaya
di depan
orang,
supaya mereka melihat perbuatanmu
yang baik
dan
memuliakan
Bapamu yang di Surga.”
Mat 5:16

 
       




















INDÍSE
Titulu………………………………………………………………………………i
Foíla Aseitasaun...................................................................................................... ii
Aprovasaun Fakuldade Ekonomia....................................................................... iii
Pájina  Aprovasaun................................................................................................ iv
Abstratu................................................................................................................... v
Prefasiu .................................................................................................................. vii
Agradesementu ..................................................................................................... viii
Lema........................................................................................................................ ix
Indise........................................................................................................................ x
Tabela .................................................................................................................... xiii
Imajen .................................................................................................................... xiv
Lista Aneksu........................................................................................................... xv
KAPÍTULU I PRELIMINAR.............................................................................. 1
1.1 Istorisidade......................................................................................................... 1
1.2 Investigasaun Problema...................................................................................... 4
1.3 Objetivu Peskiza................................................................................................. 4
1.4 Benefisiu Peskiza................................................................................................ 4
1.5 Eskopu Peskiza................................................................................................... 5
1.6 Sistematika Hakerek Teze................................................................................... 5
KAPÍTULU II REVISAUN LITERATURA...................................................... 7
2.1. Baze Teoria........................................................................................................ 7
2.1.1 Definisaun Sistema.......................................................................................... 7
 2.1.2 Definisaun Informasaun.................................................................................. 7
2.1.3 Definisaun Kontabilidade................................................................................ 8
 2.1.4 Definisaun Sistema Informasaun Kontabilidade............................................ 8
 2.1.5 Funsaun Sistema Informasaun Kontabilidade............................................... 10
2.1.6 Benefisiu no Objetivu Sistema Informasaun Kontabildade........................... 10
2.1.7 Elementu Sistema Informasaun Kontabilidade.............................................. 11
2.1.8 Papel Receitas Kaixa ...................................................................................... 11
2 .1.9  Defenisaun Kaixa.......................................................................................... 12
2.1.9.1 Receitas Simu Kaixa.................................................................................... 12
2.1.9.2 Funsaun Ligadu Simu Kaixa........................................................................ 14
2.1.9.3 Dokumentu Simu Kaixa Husi Fa’an............................................................ 15
2.1.9.4 Notas Simu Kaixa Husi Fa’an...................................................................... 17
2.1.9.5 Prosedimentu Simu Kaixa Husi Fa’an......................................................... 18
2.1.9.6 Dokumentu Simu Kaixa Husi Resibementu................................................ 19
KAPITULU III MÉTODOLOJIA PESKIZA.................................................... 23
3.1 Objeitu Peskiza.................................................................................................. 23
3.2 Métodu Peskiza.................................................................................................. 23
3.4 Teknika Rekoila Dadus...................................................................................... 25
3.4.1 Teknika Dokumentasaun................................................................................. 26
3.4.2 Teknika Observasaun...................................................................................... 26
3.4.3 Teknika Entervista.......................................................................................... 26
3.5 Tipu no Fontes Dadus ....................................................................................... 27
3.6 Teknika ba Analiza Dadus................................................................................. 28
KAPÍTULU IV REZULTADU NO DISKUSAUN........................................... 30
4.1 Perfile Organizasaun.......................................................................................... 30
4.1.1 Vizaun no Misaun........................................................................................... 31
4.1.3 Funsaun no Kna’ar.......................................................................................... 33
4.1.5 Rekursu Humanu............................................................................................ 35
4.1.6 Situasaun Funsionáriu..................................................................................... 37
4.2 Analiza Dadus.................................................................................................... 38
4.2.1 Deskrisaun Dadus Bruto................................................................................. 38
4.2.1.1 Parte Ne’ebé Ligadu.................................................................................... 38
4.2.1.2 Dokumen Ne’ebé Utiliza............................................................................. 39
4.2.1.3 Nota Kontabilidade Ne’ebé Uja Iha Transazaun Fa’an Cash Iha ATL....... 40
4.2.1.4  Deskrisaun Fluir Sistema Fa’an Cash.......................................................... 41
4.2.2  Analiza no Rezultadu Peskiza ....................................................................... 47
KAPÍTULU V KONKULZAUN NO SUJESTAUN ........................................ 57
5.1 Konkluzaun........................................................................................................ 57
5.2 Sujestaun............................................................................................................ 57
BIBLIOGRAFIA.................................................................................................... 58







INDISE TABELA

Topik......................................................................................................................................                                     ...............................................................................................................................................                                       Pagina
Tabela 3.1   Variavél no Indikator Peskiza.............................................................. 24
Tabela 4.2 Total Funsionáriu Konaba Sexu Iha ATL.............................................. 37
Tabela 4.3 Nivel Edukasaun ba Funsionáriu iha ATL............................................. 37
Tabela 4.4 Evaluasaun Sistema Simu Kaixa Bazeia Teoria ho Sistema                 Kontabilidae Simu Kaixa  Funsaun Ligadu ……………………… 48
Tabela 4.5 Evaluasaun Sistema Simu Kaixa Bazeia Teoria ho Sistemam
                 Kontabilidade Simu Kaixa Iha ATL Elementu Dokumentu.................. 50
Tabela  4.6 Evaluasaun Sistema Simu Kaixa Bazeia Teoria ho sistema 
.................... Kontabilidade Simu Kaixa Elementu Notas Kontabilidade .............  54














INDISE IMAJEN

Topik......................................................................................................................................                                     ...............................................................................................................................................                                       Pagina
Dejeinu 2.1 Sistema Informasaun Kontabilidade Fa’an Cash................................. 14
Dejeinu 2.2 Flowchart Simu Kaixa ......................................................................... 21
Dejeinu 2.3 Kuadru Modelu Peskiza ...................................................................... 22
Dejeinu 4.4 Estrutura Empreza Toyota Auto Timor Leste ..................................... 33
Dejeinu 4.5 Flowchart Empreza Toyota Auto Timor Leste .................................... 44














ANEKSU

Aneksu 1. Karta Lisença Peskiza
Aneksu 2. Karta Deklarasaun Retirada Peskiza
Aneksu 3. Formulario Atividade Peskiza
Aneksu 4. Lista Orientador
Aneksu 5. Lista ko-Orientador
Aneksu 6. Dadus Peskiza                           







KAPITULU  I
 PRELIMINAR
1.1. Istorisidade
Era Globalizasaun no modernu  agora ne’e progresu Siensia no Teknolojia lori influensia oi-oin ba aspeitu ema nian moris, sein ezepsaun parte ekonómia, negosiu  rai laran ka estranjeiru,  esperiensia  kompete produsaun no meritu ne’ebé iha mos entre empresa nune’e  nesesariu  maneja  konserteza iha abilidade hala’o atividade operasional ho diak  no abilidade ba kompete hasoru atividade globalizasaun. Atu metin nafatin no kompete iha situasaun era modernu ne’e empresa, industria ka manufatura tenki sustentabel iha atividade operasaun atinji empresa nian objetivu. Save susesu ba jestaun hodi atinji objetivu empresa maka dadus no informasaun ne’ebé prontu. Informasaun ne’ebé akuradu, on time, relevente, kompletu, efisiensia no bele garente suporta sai base ba foti desizaun hanesan planeamentu, supervisaun no evaluasaun. Jestor nesesariu tebes informasaun no dadus hodi suporta empreza sira ba foti desizaun ida maka kona-bá  ba informasaun kontabilidade.
Ho nune’e emprezario ne’ebé maka hakarak harí kompañia presiza iha rekursu ne’ebé kualidade hodi jere no halo jestaun ba Empreza refere. Emprezario iha komitmentu hodi harí Empreza, nomos iha interese ida katak investimentu ou kapital ne’ebé investe tenke hetan rezultadu ne’ebé máximu. Objetivu hodi harí  Empreza para atu hetan lukru ne’ebé másimu ba investementu ne’ebé investe ba. Investimentu ne’e maka Receitas Kaixa (cash receipts).
Melora efisiensia serbisu ba parte finansa empreza tanba iha Sistema Informasaun Kontabilidade. Hamenus kustu produsaun no meritu iha prosesu halo produsaun hanesan esplika iha leten, Sistema Informasaun Kontabilidade iha papel ne’ebé importante atu desenvolve empreza.
Sistema Kontabilidade iha kompañia bele dehan la’o ho diak wain hira objetivu sistema atinji, exemplo kompañia   komunika informasaun ne’ebé persiza husi parte jestor, hodi lalais no laiha intendementu ruma.  Kompañia mos buka meus para halo seguransa ba asset ho diak ho nune’e objetivu sistema kontabilidade bele atinji. Alende sistema kontabilidade kompañia diak wain hira kompañia hamenus ona despesa ne’ebe ki’ik husi valor benefisiu.
Sistema informasaun Kontabilidade (SIK) ne’e dezeñu iha organizasaun ruma, sai hanesan instrumentu nesesita ho funsaun atu prepara informasaun kontabilidade ba tempu pontualidade, relevante, ho hetan konfiansa. Sistema informasaun Kontabilidade presiza liú hodi ajuda maneja finansa empresariu. Empresa ki’ik, no grande, presiza tebes Sistema Kontabilidade diak hodi hala’o atividade negosiu.
Sistema Informasaun Kontabilidade iha empresa bele hamenus kustu operasaun ne’ebé gastu. Sistema informasaun Kontabilidade ne’ebé utiliza iha empreza mak sistema Simu osan. Sistema ida ne’e akontese rutina iha empreza laran.
          Kaixa importante kada transasaun empreza/organizasaun. Hodi nune’e Sistema Informasaun Kontabilidade kaixa nesesariu iha empreza atu kontrola 
kaixa maneja seriu atu hakérek (record) atividade ekonomika relasaun ho reseitas kaixa.
Aplika Sistema informasaun Kontabilidade Simu kaixa importante, tantu kaixa ne’e instrumentu selu iha kualker kondisaun prontu hodi utuliza. Kaixa instrumentu selu ne’ebé likuidu tenke organiza di-diak atu evita fraud ho Sistema Informasaun Kontabilidade ne’ebé satisfaz ka efeketivu, nune’e buat hotu-hotu mal empresa evita no minimiza.
Bele Rezumu katak posibilidade meilora diak husi Sistema Informasaun Kontabilidade  receitas  Kaixa ne’ebé aplika iha empreza, bele sai konfiansa bo’ot ba relatoriu finansa  husi kompañia. Aliende ne’e, ho aplika prosedementu jestaun   kaixa atu prevene ka deskobre failansu.
Papel Sistema informasaun Kontabilidade inportante wain hira apoiu desizaun iha organizasaun/kompañia no produz informasaun ne’ebe nesesariu ba kompañia.  receitas kaixa (osan) kompañia iha parte rua,  premeiru fa’an dereita (cash sell) Simu kaixa husi fa’an dereita hanesan credit card sale slip cek or personal check; segundu resebimentu (receivables). Simu resebimentu (receivables) bele hosi cek oubilyet giro. Sistema kontabilidade hodi aplika kaixa mak kontabilidade simu  ho utuliza cek no osan Kaixa (Mulyadi 2016:379). 
Atu hatene Sistema Informasaun Kontabilidade, Espesial Sistema Informasaun Kontabilidade Simu kaixa. Hanoin hikas katak Empreza, aplika hela Sistema Informasaun Kontabilidade simu kaixa. Tebes duni maibe Sistema Informasaun Kontabilidade aplika ona komponente baze receitas Kaixa tuir ona teoria,  ne’ebé mak iha.
Toyota-Auto Timor Leste hola parte komersializasaun. Aplika sistema informasaun Kontabilidade espesifiku Sistema Informasaun Kontabilidade receitas kaixa, informa katak Toyota - Auto Timor Leste utuliza sistema Informasaun Kontabilidade receitas kaixa hatudu katak aplikasaun ne’e tebes Toyota - Auto Timor Leste kompletu ona elementu sistema informasaun Kontabilidade henesan iha teoria, ne’e mak peskizador hakarak koko kompara teoria (tuir matenek nain no iha fatin kuliah) ho pratika ne’ebé aplika husi kompania ka empreza.  Atividade ekonomika ba aplika sistema informasaun kontabilidade simu kaixa Empreza Toyota - Auto Timor Leste.
Bazeia ba istorisidade ne’ebé deskrita iha leten peskizador hakarak halo peskiza  ho titulu Deskripsaun Sistema Informasaun Kontabilidade Simu kaixa iha Toyota - Auto Timor Leste.

1.2    Investigasaun  Problema
Baseia ba Istorisidade ne’ebé termina ona, maka  problema investigasaun hanesan tuir mai : Oinsa Aplikasaun Sistema Informasaun Kontabilidade Simu kaixa iha Toyota - AutoTimor Leste? 

1.3.  Objetivu Peskiza
Baseia ba formula Problema iha leten, objetivu husi peskizador hakarak  hatene kona ba Sistema Informasaun Kontabilidade Simu kaixa iha Toyota – Auto Timor Leste.


1.4  Benefisiu Peskiza
a.       Ba Peskizador
Hakerek nain bele aplika siénsia kona-bá sistema informasaun   kontabilidade Simu kaixa ne’ebé maka hetan ka aprende iha universidade ba iha mundu serbisu empreza nian no sei tulun hakerek nain atu haklean no dezenvolve liú tan koñesimentu kona-bá teoria refere ho ninia aplikasaun.
b.      Ba Leitor
Hakerek nain ho espektasaun sai informasaun ida nune’e haklean liú tan konesementu, sai mos referensia ba estudantes hodi desemvolve peskiza iha parte Sistema Informasaun Kontabilidade receitas kaixa iha futuru.
c.       Ba Empreza
Peskiza ne’e mos sai input kona-bá analiza Sistema Informasaun Kontabilidade Simu kaixa hodi rekomenda hadia sistema kontabilidade ba futuru Empreza.
1.5 Eskopu Peskiza
Peskiza ne’e konsentra deit diskusaun ba Sistema Informasaun Kontabilidade receitas kaixa. Mos deskreve kona-bá teoria ho pratika komponente Sistema Informasaun Kontabilidade  receitas kaixa iha Toyota -AutoTimor Leste. 
1.6 Sistematika Hakerek
Kapitulu I  preliminar
kompostu hosi: Istorisidade, Investigasaun problema, objetivu peskiza,  Benefisiu peskiza, Eskopu Peskiza, Sistematika Hakerek.
 Kapitulu II  Revizaun Literatura      
Kompostu  husi: Definisaun Sistema Informasaun Kontabilidade, funsaun relasaun kaixa, Dokumentu, Notas kontabilidade, Jestaun Kaixa, Definisaun kaixa, flow chart Kaixa, Kuadru modelu Peskiza.
Kapitulu III Metodulojia Peskiza
Kompostu hosi Objeitu Peskiza, Identifikasaun no definisaun operasional variáveis peskiza, téknika rekoila dadus,Tipu no fonte dadus, téknika ba analiza dadus, fatin no tempu peskiza.
Kapitulu IV Analiza Resultado no Diskusaun
Kompostu hosi Perfile empreza, Vizaun no Misaun, estrutura Organisazaun, funsaun no kna’ar, analiza dadus peskiza, Deskrisaun dadus bruto, Analiza no diskusaun resultadu peskiza.
Kapitulu V Konkluzaun no Sujestaun
Kompostu hosi Konklusaun no sejestaun









KAPITULÚ II
REVISAUN LITERATURA

2.1 Baze Teoria
2.1.1 Definisaun Sistema.
Tuir Mulyadi, (2016:1), Sistem pada dasarnya adalah sekelompok unsur yang erat berhubungan dengan yang lainnya, yang berfungsi bersama-sama untuk mencapai tujuan tertentu.
Tuir Hutahaean, (2014: 2), Sistem adalah suatu jaringan kerja dari prosedur-prosedur yang saling berhubungan, berkumpul bersama-sama untuk melakukan kegiatan atau utuk melakukan sasaran yang tertentu.
Tuir Azhar Susanto, (2013:22), Sistem adalah kumpulan/group dari sub sistem/bagian/komponen apapun baik phisik ataupun non phisik yang saling berhubungan satu sama lain dan bekerja sama secara harmonis untuk mencapai satu tujuan tertentu.
            Hosi opniaun sistema iha leten hakerek nain halo resumu katak networking serbisu ne’ebé entre iha relasaun atu halo atividade atu atinji objetivu organiasaun.
2.1.2. Definisaun Informasaun
Tuir George H. Bodnar, (2000: 1), “Informasi sebagai data yang dapat diolah sehingga digunakan sebagai dasar untuk mengambil keputusan yang tepat”.
Tuir Gordon B. Davis (1991: 28), “Informasi adalah data yang telah diolah menjadi sebuah bentuk yang berarti bagi penerima dan berguna untuk saat ini atau masa depan pengambilan keputusan”
Tuir Abdul Kadir (2002: 31), mendefinisikan informasi sebagai data yang telah diproses sedemikian rupa sehingga meningkatkan pengetahuan seseorang yang menggunakan data tersebut.
Husi opniaun informasaun iha leten hakerek nain halo resumu katak informasaun hanesan dadus ne’ebé prosesa ona no benefisia ba empreza hodi tetu foti desizaun.
2.1.3. Definisaun Kontabilidade
Tuir American Accounting Association (AAA), Accounting is the process of identifying, measuring, ad communicating economic information to permit informastion judgment and decision by user of the information.  
Tuir Mulyadi (2016 :20), Sistem akuntansi adalah, organisasi formulir, catatan dan laporan yang dikoordinasikan sedemikian rupa. Untuk menyediakan sebuah informasi keuangan yang diperlukan oleh manajemen untuk memudahkan dalam mengelola perusahaan.
Tuir American Institute of Certified Public Accountants (AICPA)Accounting is the art of recording, classifying and summarizing in a significant manner and terms of money, transaction and events which are, in part at least, of finacial character, and interpreting the result there of .
Defini katak arte hakerek, rekoila, no maneja maneira balu sukat monetariu, transasaun no eventu jerais ne’ebé iha karateristika finansa no inklui interpretasaun resultadu.
Definisaun kontabilidade jeralmente, katak kontabilidade Instrumentu, prosesu hakérek, klasifikasaun, resumu, maneja no relata dadus, transasaun inklui relasaun ho financeiru nune’e bele uzu ba ema ne’ebé utiliza fasil komprende atu foti no desidi objetivu dezisaun ruma.

2.1.4. Definisaun  Sistema Informasaun Kontabilidade
Tuir Romney no Steinbard (2015:10), dehan katak Sistema Informasaun  kontabilidade mak sistema ne’ebé utiliza atu rekoila, hakerek/notas, rai/arkivu no maneja dadus atu produs (menghasilkan) informasaun ne’ebé atu apoiu foti dezisaun. Sistema ne’e inklui ema, prosedementu no intruksaun dadus software, insfrastrutura tekonolojia informasaun, nomós kontrolu interna no sasukat siguransa.
Tuir Lilisa Setiawati (2011:4), hateten katak Sistema Informasaun kontabilidade sai sistema ne’ebé ho objetivu koleta ka rekoila no prosesa dadus nomós relata informasan liga ho transasaun financeiru.
Tuir Mardi (2011:4), dehan katak Sistema Informasaun kontabilidade katak varius komponenti, instrumentu komunikasaun, ezekutador no variu relatoriu ne’ebé projetadu atu transforma dadus finansa sai informasaun.
Tuir (Mulyadi, 2010:3) Defini katak Sistema Informasaun kontabilidade hanesan organizasaun formulariu, notas, no relatoriu ne’ebé iha kordenasaun entre funsaun atu fornese informasaun finansa nesesariu ba jestaun hodi uza fasilita maneja empreza.
Definisaun sistema informasaun kontabilidade seluk hato’o hosi : Widjajanto (2001: 6), dehan katak Sistem informasi akuntansi adalah susunan dari berbagai dokumen, alat komunikasi, tenaga pelaksana, dan berbagai laporan yang didesain untuk mentransformasikan data keuangan dari sebuah perusahaan atau organisasi menjadi informasi keuangan yang berguna dan bermanfaat.
Tuir Baridwan (1993: 1), difini katak informasaun kontabilidade sai hanesan parte ne’ebé importante husi informasaun ne’ebé presiza husi jestaun. Informasaun kontabilidade primeiru iha ligasaun ho dadus financeira iha empreza ida. Atu dadus financeira ne’ebé iha bele fo benefisiu husi parte jestaun no mos parte liúr husi empreza, mak dadus refere presiza aranjado ho forma ne’ebé hanesan. Atu fo rezultado informsaun ne’ebé hanesan no iha forma ne’ebé hanesan mos, presiza sistema ida ne’ebé konfigura atual no procesamento dadus kontabilidade iha empreza.
Baseia ba definisaun sistema informasaun kontabilidade ne’ebé konjuta iha leten peskizadora  halo resumu katak sistema informasaun kontabilidade atu prosesa dadus mai hosi  atividade transasaun  iha empreza, insfrastrutura empreza, Teknolojia (Software) fasilita   servisu hodi forma instrumentu komunikasaun prosesa dadus  transasaun nomos relata informasaun ne’ebé ligadu ho transasaun finansa ne’ebé liú-liú  perzisa ba jestaun uza fasilita maneja empreza sai informasaun.

2.1.4 Funsaun  Sistema Informasaun  Kontanbilidade
Tuir Vivi Veranda (2014:22), esplika funsaun sistema informasaun kontabilidade iha parte rua (2) hanesan tuir mai:
1.      Koleta   no arkivu dadus kona ba atividade no transasaun.
2.      Prosesamento dadus sai informasaun ne’ebé bele uza iha prosesu apoiu dezisaun.
Iha mos funsaun primeiro sistema informasain kontabilidade tuir Romeny  no Steinbard (2004:26) :
1.      Atu tau hamutuk ou prosesu dadus husi atividades empreza ho efetivo no efikasia.
2.      Pepara informasaun ne’ebé util atu foti desizaun.
3.      Prepara kontrola ne’ebé adequado atu certifique-se katak dadus atividade negosiu hakerek no halo prosesu ho armoniza/ ezetu no atu koidadu dadus no rikusoin empreza seluk.
Tuir Bodnar no Hopwood (2000:11) dehan katak sistema informasaun iha responsabilidade atu halo prosesamento dadus hanesan kandidatura sistema informasaun kontabilidade ne’ebé baziku liú iha empreza hotu. Funsaun sistema informasaun iha empreza envolve husi estrutura empreza simples ne’ebé kobre ema balun deit to’o estrutura komplexo ne’ebé kobre espesialista barak ne’ebé kualidade.

2.1.5 Benefisiu no Objetivu  Sistema Informasaun  Kontanbilidade
Tuir Hall (2010:18), objetivu jeral hosi sistema informasaun kontabilidade iha tolu (3), hanesan tuir mai:
a.    Atu Suporta funsaun jestaun lideransa. Sistema informasaun kontabilidade fornese infoasaun konaba utiliza rekursu ba eksterna liú husi relatoriu finansa tradisonal nomos ba relatoriu ba lideransa/manajer   internu presiza relatoriu finansa ne’ebé fo informasaun atu  hodi atu responsabel ba foti desizaun
b.    Atu Suporta desidi foti desizaun. Sistema  informasaun kontabilidade fo informasaun ne’ebé manajer  presiza hodi halo reponsabel desidi desizaun.
c.    Atu Suporta atividade empreza lor-loron. Sistema informasaun kontabilidade informa ba membru ka staff  halo funsaun ho efisinsia no efikasia.
Tuir AICPA iha livru Romeny no Steinbart (2004: 249) Sistema informasaun kontabilidade  iha objetivu 5 mak hanesan:
1.      Indentifika no hakerek transasaun hotu ne’ebé valido.
2.      Atu halo klarifikasaun transasaun ne’ebé los.
3.      Hakerek transasaun ba valor moniter ne’ebé los.
4.      Hakerek transasaun iha periodu kontabilidade ne’ebé los.
5.      Exibindo  transasaun hotu ne’ebé los no revelasaun ne’ebé iha ligasaun ho demostrasaun finaceira.
Tuir Romeny no Steinbart (2004 : 42) dehan katak funsaun sistema informasaun kontabilidade hanesan atu prepara kontrlu interno ne’ebé adequado atu to’o baze objetivo tolu (3) mak tiur mai ne’e:
1.      Certifique –se katak informasaun ne’ebé produzido husi sistema bele confiavel.
2.      Certifique- se katak atividade empreza realiza ho efisiente no hanesan ho objetivu jestaun, no mos la bele kontra governo ne’ebé aplika.
3.      Kuidadu rikusoin empreza no mos dadus.
Tuir Andi (2015 : 4) define katak sistema informasaun kontabilidade fo rezultado  kontabilidade ne’ebé uza:
1.      Fo apoio atividade rutina, exemplo hanesan maneje atividade operasaun rutina hanesan order kliente, manda sasan no serbisu, hala’o faturamento no simu pagamentu husi kosumidores.
2.      Fó apoio ba desizaun, exemplo hanesan deskobre produto ida ne’ebé mak sempre disponivel iha estoque  (stok) no deside  maneira atu komersializasaun.
3.      Halo planu no kontrola, exemplo hanesan iha informasaun ne’ebé iha ligasaun ho orsamentu no custu pdraun, entaun jestaun bele kompra orsamentu ho custu ne’ebé realmente.
4.      Aplika kontrola interno, kontrola interno kobre politika, prosedimentu, no sistema informasaun ne’ebé uza atu proteze rikusoin empreza husi perda desfalque no mos util atu kuidadu ezatidaun dadus finanseiru.
Tuir Diana no Setiawati (2001:5) benefisiu ka objetivu sistema informasaun kontabilidade refere mak hanesan tuir mai ne’e:
1.        Asegura rikusoin empreza.
2.        Produs diversos informasun atu foti desizaun.
3.        Fornese informasun ba parseiru empreza (external).
4.        Fornese informasaun hodi avalia dezenpenu funsionariu ou divizaun.
5.        Fornese dadus historikus ba intereses audit.
6.        Fornese informasaun hodi elebora no avalia orsamentu empreza.
7.        Produs informasaun necesariu hodi halo planementu atividade no kontrolu ou supervizaun.

2.1.6   Elementu Sistema Informasaun  Kontanbilidade.
Tuir Romney no Steinbart (2015:3), Sistema Informasaun Kontanbilidade iha komponente lima (5) hanesan tuir :
a.    Ema. Ema ne’ebé halo opersaun ba sistema no  halao funsaun.
b.    Prosedementu.  Prosedementu nudar manual nomos otomatikamente, ne’ebé invole iha rekoila, prosesu no rai dadus atividade empreza.
c.    Dadus konaba prosesu negosiu.
d.   Software, ne’ebé utiliza hodi prosesu dadus empreza.
e.    Infrastruturteknologiinformasaun,inklui  Computer, equipamento no  rede komunikasaun (Networking).
Lima komponente refere hamutuk bele mos sistema informasaun kontabilidade kumpri funsaun tolu (3) importante iha empreza mak hanesan.
a.    Atu tau hamutuk no rai dadus konba atividades ne’ebé hala’o husi empreza, rekursus ne’ebé influensia husi atividade refere, no oukupado ne’ebé hola parte iha atividade ne’e atu parte jestaun, funsionario, no parte externa ne’ebé importante bele reve fali ( review) ho buat ne’ebé mak akontese.
b.    Atu halo mudansa dadus sai informasaun ne’ebé util ba parte jestaun atu foti desizaun iha planu atividades, hala’o no kontrola.
c.    Prepara kontrola ne’ebé adequado atu kuidado rikusoin empreza, no mos dadus empreza, atu certifique-se katak dadus refere disponivel wainhira presiza, armonia/ ezatu, no konfiavel.
Tuir Bodnar no Hopwood (2000: 6) difini katak sistema informasaun kobre diversus atividades ne’ebé iha ligasaun ho siklu prosesamento tranzesaun empreza. Akontesimentu refere fo rezultado transasaun ba atividades negosiu ne’ebé jeralmente mak hanesan:
1.      Siklu rendimento (Revenue). Akontesimento ne’ebé iha ligasaun ho distribuisaun sasan no services ba entidade seluk no kolesaun pagamentu ne’ebé relasionadu.
2.      Siklu despesa (Purchase). Akontesimentu ne’ebé iha ligasaun ho akizisaun sasan no services husi entidade seluk no rembolso obrigasaun ne’ebé relasionadu.
3.      Siklu produsaun (Production). Akontesimentu ne’ebé iha ligasaun ho mudansa rekursus ser sasan no services.
4.      Siklu finansia (Finance). Akontesimento ne’ebé iha ligasaun ho akizisaun no jestaun fundus kapital, no mos kaixa.

2.1.7 Papel Receitas kaixa.
Tuir Septian (2015:12), ne’ebé iha Abdul (1994:39-43), mosaun Kotabilidade hanesan tuir mai :
a.         Planu. Sistema informasaun kontabilidade produz informasaun hanesan informasaun finansa no dadus kontabilidade. Planu ne’e sai mos dadus informasaun kontabilidade akontese tiha ona iha pasadu, maibe utiliza hanesan pontu inisiu iha planu atividade ba tempu futuru.
b.      Koordenasaun. Kordensaun hanesan funsaun iha kada organizasaun empreza ne’ebé prezisa kolabora ba informasaun entre parte/departementu atu halaó operasaun empreza, ezemplu parte produsaun, finansa no marketing. Informasaun bele uza sistema data base ne’ebé integradu ba dadus iha lina relasaun ho dadus seluk.
c.       Avaliasaun no Kontrolu. Sasukat prestasaun serbisu sai varius informasaun ne’ebé klaru atu kontrola no dadus hotu rekoila durante atividade operasaun kontinuasaun. Prosesu avalia hahu ho komparasaun resultadu ne’ebé atinji ona.
d.      Deside Desizaun. Jestor ne’ebé halo desizaun ruma tenki sai parte iha opsaun, mos iha tendensia ba projeta sistema informasaun kontabilidade katak dadus barak ajuda desidi foti desizaun. Iha elementu tolu (3) iha desidi foti desizaun, hanesan dadus, modelu desizaun, no halo desizaun (decision maker).

2.1.8  Definisaun Kaixa
Tuir Warfield, Weygandt, Kieso (2011:324), dehan katak kaixa hanesan instrument finansa ne’ebé hanesan Osan, cheque, wesel, cash in hand, ka depositu iha banku wainhira iha relatoriu finansa empreza bele rekonese kaixa banku no Petty cash no relata total saldo kontabilidade  hanesan kaixa. Kaixa sai papel importante iha terminasaun atividade  (kelancaran) atividade empreza.
Resumu katak kada empreza tenki iha Kaixa (Cash) atu kontrola pozisaun likuidu no atu hatene defositu iha banku no surplus kaixa. Kaixa nian papel inportante iha atividade ekonómia.

2.1.9 Receitas ka Simu Kaixa
Tuir Zaki Baridwan (1998:158), dehan katak receitas kaixa hanesan fontes sempre akontese hanesan selu resebimentu, fa’an asset permanente, kreditu ne’ebé mai hosi banku.
Tuir James A Hall (2010:239), dehan katak, receitas kaixa ne’ebé hanesan eskopu dokumentus receitas hosi kliente hamutuk ho selu tusan, wainhira dokumentu ne’e priense informasaun ne’ebé necesariu ba depositu kliente.
Simu kaixa hanesan simu dokumentu cheque hosi kliente kuandu priense informasaun ne’ebé presiza mai hosi depositu kliente.
Simu Kaixa tuir Soemarso S.R (2004:172) dehan katak receitas kaixa mak transasaun iha tanba kauza hosi kresimentu depositu kaixa no banku aumenta transesaun fa’an resultadu produtu, receitas resebimentu nomos transesaun seluk ne’ebé sai kauza depositu empreza aumenta.
Husi opniaun iha leten bele halo konklusaun Simu Kaixa hanesan transasaun ne’ebé resulta aumenta saldo Kaixa, no deposito banku empreza aliende mai hosi rendementu fa’an, simu resebimentu, simu transfere ka mai hosi fontes seluk.










Dezenu 2.1 Sistema Informasaun kontabilidade fa’an kaixa (Receitas Kaixa).
Fontes (Mulyadi :457)  fa’an kaixa husi  Order-the- Counter Sale.

2.1.9.1 Funsaun  Ligadu Receitas Kaixa.
Tuir Mulyadi (2016:385), Sistema Simu Kaixa hosi fa’an cash involve hosi parte funsaun ne’ebé ligadu, hanesan tuir mai :



a.       Funsaun Fa’an
kada trnsasaun simu kaixa hosi fa’an cash, funsaun ne’e responsabel atu simu order hosi sosa nain (vendador), prense  fatura fa’an cash, no entrega fatura ba funsaun sasan iha entrega funsaun kaixa.
b.      Funsaun Kaixa   
Iha transasaun simu kaixa hosi fa’an cash, funsaun ne’e responsabel hanesan simu kaixa hosi vendador.
c.        Funsaun Armajen
Iha transasaun simu kaixa hosi fa’an cash, funsaun ne’e responsabel prepara sasan ne’ebé rai hosi vendador no entrega sasan ba funsaun haruka sasan.
d.        Funsaun Haruka  
Iha transasaun simu kaixa hosi fa’an cash, funsaun ne’e responsabel atu falun sasan no entrga ne’ebé kuandu selu ona presu hosi vendador.
e.         Funsaun Kontabilidade
Iha transasaun simu kaixa hosi fa’an cash, funsaun ne’e responsabel ba notas transasaun fa’an no simu kaixa no halo relatoriu fa’an.
 
2.1.9.2 Dokumentu Simu Kaixa hosi Fa’an (cash sell).
Tuir Mulyadi (2016:386), dokumentu hosi ne’ebé utiliza hosi sistema informasaun kontabilidade simu kaixa, hanesan tuir mai:                                
a.       Fatura fa’an cash
Dokumentu ne’e uza atu grava informasaun ne’ebé presiza hosi jestaun kona ba transasaun fa’an cash.
b.      Pita Register Kaixa.
 Dokumentu ne’e resultadu hosi funsaun kaixa ho maneira operasaun    makina rejistu kaixa (cash register). Pita registu ne’e sai evidensia simu kaixa ne’ebé hasai hosi funsaun kaixa no sai dokumentu suporta fatura fa’an cash ne’ebé hakerek iha jurnal fa’an.
c.       Card Credit Sales Slip.
Dokumentu ne’e produz hosi  credit card center bank  ne’ebé produs kartu kreditu no entrega ba empresa ne’ebé sai membru kartu kreditu.  Empresa fa’an sasan, dokumentu ne’e prense hosi funsaun kaixa no funsaun instrumentu atu dada (tagih) tusan kaixa hosi banku ne’ebé hasai kartu kreditu, atu transasaun fa’an ne’ebé halao membru iha kartaun kreditu.
d.      Bill Of Lading. 
Dokumentu ne’e evidensia entrega sasan hosi empresa fa’an sasan ba empresa transportasaun jeral.  funsaun simu  iha fa’an Cash On Delivery (COD) transportasaun jeral.
e.       Fatura fa’an (Cash On Delivery (COD).
Dokumentu ne’e halo atu grava fa’an  Cash On Delivery.  Fatura fa’an  Cash On Delivery  entrega ba kliente liú hosi parte transporte empresa, korreios ka enpresa transporte jeral no husu mos asinatura simu sasan   hosi kliente hanesan evidensia simu sasan hosi kliente. Arkivu fatura fa’an Cash On Delivery utiliza hosi empresa atu dada debe (menagih) kaixa ne’ebé tenki selu hosi kliente momentu entrega sasan ba kliente.
f.     Evidensia setor Banku
Halo hosi funsaun kaixa hanesan setor kaixa ne’ebé simu hosi resebimentu ba banku.  Evidensia setor halo karta foila 3 no entrega hosi funsaun kaixa ba banku, enkuantu ho setor hosi resebimentu ba banku. Foila 2 ba banku depois banku asinatura no karimbo hosi banku hanesan evidensia setor kaixa ba banku. Evidensia setor  banku entrega hosi funsaun kaixa haruka  kontabilidade, no uza hosi funsaun kontabilidade dokumentu fontes atu hakerek transasaun simu kaixa hosi resebimentu ba iha jurnal simu kaixa.
g.         Rekapitulasaun Despesa Fa’an
Dokumentu ne’e hosi funsaun kontabilidade atu resumu presu produsaun durante periodu ida. Dokumentu ne’e hanesan suportasaun ba evidensia memorial presu ne’ebé fa’an.

2.1.9.3 Notas Simu Kaixa husi Fa’an  (Cash)
Tuir Mulyadi (2016:391), Notas kontabilidade ne’ebé utiliza iha sistema simu kaixa hosi fa’an cash, hanesan tuir mai:
a.       Jurnal fa’an.
Jurnal fa’an uza hosi funsaun kontabilidade atu hakerek no resumu dadus fa’an. Kuandu empresa fa’an merek produtu oioin no jestaun prezisa/nesesidade informasaun fa’an kada mes produtu ne’ebé fa’an ona durante periodu ruma, iha jurnal fa’an fornese koluna kada merek produtu atu resumu informasaun fa’an tuir merek.

b.      Jurnal jeral
Iha transasaun simu kaixa hosi fa’an cash, jurnal ne’e uza hosi funsaun kontabilidade atu hakerek presu produtu ne’ebé fa’an.
c.       Kartaun inventariu.
Kartaun iventariu uza hosi funsaun kontabilidade atu hakerek presu produtu fa’an ne’ebé menus. Kartaun inventariu ne’e halao hosi funsaun kontabilidade atu kontrola mutasaun no inventariu sasan ne’ebé rai iha armajen.
d.      Kartaun Armajen
Notas ne’e la inklui notas kontabilidade tanba prense dadus kuitansi inventariu ne’ebé rai iha armazen. Notas ne’e responde hosi funsaun armazen atu hakerek kuantidade produtu fa’an ne’ebé menus.

2.1.9.4 Prosedementu Simu Kaixa husi Fa’an (Cash)
Tuir Mulyadi (2016:392), Prosedementu ne’ebé forma sistema simu kaixa hosi fa’an cash, hanesan tuir mai:
1.      Prosedementu order fa’an (Prosedur Order Penjualan).
Iha prosedementu ne’e funsaun simu order hosi vendador no halo fatura fa’an cash atu iha posibilidade vendador selu ba funsaun kaixa  atu funsaun armajen no funsaun haruka prepara sasan ne’ebé sosa ba vendador.
2.      Prosedementu simu kaixa (Prosedur Penerimaan Kas).
Iha prosedementu ne’e funsaun kaixa simu folin sasan hosi selu no fo sinal selu ba sosa nain hodi foti sasan ne’ebé sosa hosi funsaun haruka.
3.      Prosedementu entrega sasan. Iha prosedementu ne’e funsaun haruka haruka entrega sasan ba sosa nain.
4.      Prosedementu notas fa’an cash. Iha prosedementu ne’e funsaun kontabilidade halo nota transasaun fa’an cash iha jurnal fa’an no jurnal simu kaixa. Funsaun kontabilidade mos hakerek inventariu ne’ebé menus tanba fa’an tiha iha kartau inventariu.
5.      Prosedementu setor kaixa ba banku. Sistema kontrolu interna ba kaixa tenki setor ho orezente ba banku, kaixa hotu ne’ebé simu kada loron ida. Iha prosedemnetu ne’e funsaun kaixa setor kaixa simu hosi fa’an cash ba banku ho total maximu.
6.      Prosedementu notas simu kaixa. Iha prosedementu ne’e, funsaun kontabilidade hakerek simu kaixa ba total simu kaixa baseia ba evidensia setor ba banku ne’ebé simu liú hosi funsaun kaixa.
7.      Prosedementu notas kustu fa’an. Iha prosedemnetu ne’e, funsaun kontabilidade rekapitula despesa fa’an baseia dadus ne’ebé hakerek iha kartaun inventariu. Baseia rekapitulasaun kustu fa’an, funsaun kontabilidade halo evidensia fontes atu hakerek kustu fa’an ba iha jurnal jeral.

2.1.9.5. Dokumentu Simu Kaixa husi Resebimentu (Account Receivables).
Tuir Mulyadi (2016:407), dokumentu ne’ebé utilize iha sistema simu kaixa hosi resebimentu (Account Receivables), hanesan tuir mai:


1.      Karta informasaun
Dokumentu ne’e halo fo hatene debitur atu selu.  Karta anunciu hamutuk    ho evidensia kaixa sai ne’ebé halo hosi debitur, hamutuk ho cheque manda mai hosi debitur liú hosi dada debe empresa (penagihan). Empresa ne’ebé simu kaixa hosi resebimentu, karta anunciu ne’e uza hanesan fontes hosi notas hamenus resebimentu hosi kartaun resebimentu. Tanba karta anunciu hanesan meus evidensia kaixa sai.
2.      Lista karta informasaun
Rekapitulasaun simu kaixa ne’ebé halo hosi funsaun sekretariu ka  funsaun dada debe (penagihan). Kuandu simu kaixa resebimentu empresa halao hosi Correios (money transfere), funsaun sekretariu halo funsaun loke kartaun separasaun karta anunciu ho cheque, no halo lista karta anunciu ne’ebé simu kada loron.
3.      Evidensia setor  Banku
Halo hosi funsaun kaixa hanesan setor kaixa ne’ebé simu hosi resebimentu ba banku. Evidensia setor halo kartaun foila 3 no entrga ba funsaun kaixa ba banku, foila 2 fo fila hosi banku depois asina no taka karimbo hosi banku hanesan evidensia setor kaixa ba banku. Evidensia setor banku entrega hosi funsaun kaixa ba funsaun kontabilidade hanesan dokumentu fontes atu hakerek transasaun simu kaixa hosi resebimentu ba iha jurnal simu kaixa.


4.      Resibu (Kuitansi)
Dokumentu ne’e sai evidensia simu kaixa ne’ebé halo hosi empreza ba debitur hodi selu debe. Resibu sai simblu simu kaixa ne’e halo iha sistema banku ne’ebé fo fila cancalled check ba chack issuer.

2.1.9.6 Flow Chart
Tuir Jogiyanto (2015:795), nia opiniaun flowchart katak fluir (chart) ne’ebé hatudu show ka flow ba iha programa ka sistema prosedementu ne’ebé  lojika.
















Dezenu 2.2 Flow Chart Sistema Informasaun Kontabilidade Reseita Kas
                                         Fontes: Mulyadi 2011: 45
2.2 Kuadru Modelu Peskiza
Atu  esplika ka hatudu katak relasaun entre variabel ne’ebé afeta no fo influensia  ida ne’e bele sai problema ida nia hanoin atu analiza didiak relatoriu hirak ne’ebé iha empreza atu bele atinji  objetivu empreza nia moris.
Desenu 2.3  kuadru Modelu Peskiza

Toyota-Auto Timor Leste


Rekomendasaun
 
 
Sistema
Informasaun  Kontabilidade


   Receitas kaixa
 


                                                                       

Empresa Toyota Auto Timor Leste, implementa sistema informasaun kontabilidade Receitas ka simu kaixa.
Peskizador deskreve sistema informasaun kontabilidade Simu kaixa baseia ba teoria ka estudu bibloteka, depois peskizador halo observasaun ba objeitu no analiza dereta dadus hosi empresa Toyota - Auto Timor Leste, hodi avalia entre teoria no prateka ne’ebé implementa hela.
Peskozador analiza no halo diskusaun ikus deskobre funsaun balu bele dubro, falta, pratika iha maibe iha teoria laiha no seluktan atu rekomenda ba empresa hadia ka muda, hadia sistema informasaun kontabilidade simu kaixa ho funsaun ligadu, dokumntu, notas no flowchart ba futuru hodi avalia teoria no pratika.


KAPÍTULÚ III
MÉTODULOGIA PESKIZA


Métodulojia peskiza maka maneira ida ne’ebé uza atu hala’o buat ruma ho hanoin ne’ebé iha nia forma hodi to’o objetivu husi peskiza refere. Métodulojia peskiza sai hanesan maneira ida ne’ebé utiliza atu akomula dadus, hodi hetan objetivu no utilizasaun. Liafuan Métodulojia peskiza fahe ba parte rua (2), Métodulojia no peskiza. Métodulojia mai husi liafuan métodu, iha lian Latín “Methodos” katak meneira ka instrumentu ne’ebé utiliza atu atinji ho objetivu  sientífiku ruma, ne’ebé funsiona nu’udar koñesimentu iha fatin ruma no “Logos” katak siénsia ka koñesimentu (Sugiyono, 2002:1).
Hosi teoria ne’ebé maka deskreve iha leten, maka peskizador foti nia rezumu katak Métodulojia peskiza nu’udar téknika bázika ida ne’ebé kada peskizador  uza atu atinji objetivu no hetan resposta ba fenómena ne’ebé akontese.

3.1 Objeitu Peskiza
Peskiza ne’e hala’o iha empreza Toyota- Auto Timor Leste, Comoro, Dili Timor -Leste, peskizador hili fatin iha Toyota Auto Timor Leste, ho razaun:
1.    Lokalizasaun peskiza refere besik no bele hetan dadus ne’ebé mais fasil.
2.    Iha posibilidade ba peskizador atu hala’o peskiza iha tempo ne’ebé relativamente naton (lahan termpo naruk ) ho gastu ne’ebé ki’ik.
3.    Atendimentu empreza refere atende diak.
4.    Objetivu prinsipal iha peskiza ne’e mak diskripsaun sistema informasaun  kontabilidade simu kaixa.

3.2 Métodu Peskiza

Nu’udar topiku ne’ebé propoin, hanesan “Diskripsaun Sistema Informasaun Kontabilidade Simu Kaixa” maka peskizador prefere atu utiliza metodu deskritivu ho aprosimasaun kualitativu.
Tuir Sugyono (2014: 9) hateten metodu peskiza kualitativu hanesan metodu peskiza ne’ebé bazeia ba filosofia post potivisme, uza atu peskiza ba kondisaun objetu ne’ebé natural (hanesan seu oponente hanesan exprimento ) onde peskiza hanesan chave instrumentu, teknika koleksaun dadus halo ho maneira tringulasaun (kombinado), analiza maneira indutivu/kualitativu, no rezultadu peskiza kualitativu mais enfase no signifikadu duke generalizasaun.
        Tuir Bogdan no Tzylor (1975) iha Meleong (2001: 3) difini katak metodologia kualitativu hanesan prosedimentu peskiza ne’ebé fo rezultadu dadus deskritivu no forma husi liafun hakerek ou verbalmente husi ema no komportamentu ne’ebé bele obserbadu.
        Tuir Sugiyono (2013: 8) difini katak metodu  kuantitativu hanesan metodu peskiza ida ne’ebé bazeia ba filosofia postivismo, uza atu halo peskiza ba populasaun no amostra refere, Koleksaun dadus uza instrumrntu peskiza, analiza dadus ho metodu kuantitativu/ estatestika, ho objetivu atu halo testar ba hipoteze ne’ebé iha.
Bele foti konkluzasaun katak métodu peskiza maka maneira ne’ebe peskizador  uza atu halo peskiza iha fatin peskiza nian hodi hetan dadus no informasaun ne’ebé los husi fatin peskiza. Métodu ne’ebe peskizadora  utiliza iha peskiza ne’e maka métodu deskritivu  ho aprosimasaun kualitativu.
3.3  Indentifikasaun no Definisaun operaionais variavel

Tabela 3.1 Indentifikasaun no Definisaun operaionais variavel
No
Variável
Peskiza
Definisaun Operasional
Indikator
Variável


1
Sistema Informasaun
Kontabilidade
(Romney no Steinbard, 2015:10)
Sistema informasaun kuntabilidade hanesan sistema ne’ebe uzu hodi rekoila, hakerek, arkivu no maneja dadus  ba  fornese informasaun apoiu dezisaun. Sistema ne’e kompostu hosi ema, prsedementu no instruksaun dadus softaware, insfrastruktura teknolojia informasaun mos kontorlu interna no sukat seguransa.  
1.Ema
2. Dokumentasaun
3. prosedementu
4. Equipamentu
5.Teknolojia



2

           Simu Kaixa
       (Soemarso S.R 2004 : 174)

Simu Kaixa hanesan transaksaun ne’ebé hosi kresementu saldo Kaixa aumenta no banku empresa ne’ebé iha tamba fa’an resultadu produsaun, simu resebimentu nomos resultadu transaksaun seluk ne’ebé sai kauza aumenta ba kaixa.

1.       
1. Fa’an  (Cash)
2. Resebimentu
3. Simu Funan
4. Deposito kapital
5.Fa’an Aset


Bazeia ba peskiza ida ne’e, variável independente (X)  maka “ Sistema Informasaun Kontabilidade ” no variabel dependente (Y) maka “ Receitas kaixa ne’ebé maka infrenta husi sasan no Osan  rikusoin empreza nian.

3.4  Tékniku Rekoila Dadus
Tuir Ridwan, (2004:97) hateten katak “téknika rekoila dadus nu’udar téknika ou maneira ne’ebé bele utiliza husi peskizador atu rekoila dadus liú husi maneira kombinasaun maka hanesan observasaun, intervista (interview) no foti dokumentasaun ka  simu kaixa, ne’ebé iha relasaun ho topiku ne’ebé maka iha.



1. Tékniku Dokumentasaun
Tuir Meleong (2001 :161) difini katak dukumentasaun uza kleur tia ona iha peskiza hanesan fonte de dadus bele fo benefisiu atu teste, interfreta, no mos prever. Tékniku dokumentasaun ida ne’e peskizador utiliza nu’udar maneira rekoila dadus  dokumentasaun hodi analiza maka hanesan perfil empreza, estrutura, dokumentasaun Sistema informasaun kontabilidade simu kaixa, Nota kontabilidade, flowchart ne’ebé  relevante ho topiku.
2. Tékniku Observasaun
Observasaun nu’udar teknika ida hodi hare’e ou observa ho direitamente kona-bá objeitu peskiza. Tuir Ridwan, (2004:104) haktuir katak “halo observa direita ba objeitu peskiza atu hare’e besik atividade ne’ebé hala’o hela iha terenu oinsa sistema kontabilidade ne’bé implementa iha empresa. Tekniku observasaun uza atu haforti liú tan resultadu hosi dokumentasaun hanesan Sistema Informasaun Kontabilidade simu kaixa.
3. Tékniku Entrevista
Tekniku entrevista hanesan dada-lia, peskizador hala'o pergunta no resposta diretamente ho manajer, rekursu umanu ka funsionariu ne’ebé relevante ba parte ne'ebé iha relasaun ho objetivu ba peskiza ida ne’e. Entrevista  hanesan teknika rekoila dadus ne’ebé persiza. Tekniku entrevista reforsa resultadu hosi tekniku dokumentasaun maka funsaun no reponsabilidade, funsaun dokumentasaun no notas ne’ebé uzu nomos prosedementu forma Sistema informasaun kontabilidade simu kaixa iha empreza.

3.5  Tipu no Fónte Dadus
Tipu peskiza ne’e, estudu kazu ida, ne’ebé sira fó maka dadus ne’ebé relevante husi peskiza kona-bá objetu ne'e. Iha kazu ida ne'e, estudu ne'e buka atu koalia kona-bá sistema informasaun kontabilidade simu ne’ebé maka kompañia refere aplika ba kompañia.

3.5.1 Tipu Dadus
1.  Dadus kualitativu
Faktu no karaterístika sira kona-bá objetu peskiza. Tan ne’e, peskiza ida ne’e maka metodu Descriptive ho apromasimasaun Cualitative maka Deskretivu Sistema informasaun kontabilidade simu kaixa iha empreza ne’ebe peskiza ba.
2.  Dadus Kuantitativu
Dadus kuantitativu dadus ne’ebé maka aprezenta iha forma figura ne’ebé uza métodu estatístiku tuir mai esplika no halo interpretasaun iha lubuk ida. Maibé iha estudu ne'e, analiza dadus ho metodu Descriptive Cualitative, bazeia ba dadus ne’ebé maka iha empreza refere. Peskiza ne’e sei hala’o ho halibur dadus Primaria no sekundaria ne’ebé mai hosi dokumentu empreza nomos entrevista ho funsionariu iha empreza.

3.5.2  Fontes Dadus
1. Dadus Primaria.
Dadus Primaria hanesan fonte dadus ne’ebé maka foti deremente hodi halibur dadus ne’e rasik (Sugyono 2009:137). Halibur dadus iha peskizador ne’e liú hosi maneira halo entrevista diretamente ho parte ne’ebé iha relasaun ho peskiza  ne’ebé hala’o, liú husi analiza sistema informasaun kontabilidade simu kaixa iha empreza.
2. Dadus Sekundaria
Dadus hanesan fonte dadus ne’ebé maka hetan liú hosi maneira le’e,    aprende no komprende liú hosi media seluk ne’ebé fonte hosi literature, libru no dokumentu organizasaun nian ( Sugyono 2009: 139). Metodu ne’e uza maka metodu Analiza Deskritif tanba peskiza ne’e iha relasaun ho opiniaun ema seluk nian ne’ebé sei halo serbisu iha jestaun organizasaun. Objeitu peskiza iha estudu kazu ne’e hala’o   iha ba problema sistema informasaun kontabilidade Simu kaixa iha ne’ebé halibur dadus hala’o liú hosi observasaun dereta ba iha funsionariu no Deretor.

3.6  Tékniku  Analiza Dadus
Métodu ba analiza dadus ne’ebé uza iha estudu ida ne'e maka Descriptive Cualitative, tanba atu buka esplika analiza métodu ida ne'ebé maka hodi determina, halibur dadus, tradus no halo komparasaun ho teoria ne’ebé iha no depois halo konkluzasaun, no ikus mai fó konselu atu hare’e.
Iha analiza Sistema Informasaun Kontabilidade Receitas kaixa, hare husi parte ligadu, prosedementu sistema informasaun kontabilidade simu kaixa, dokumentasaun, notas kontabilidade. Husi analiza parte ne’ebé ligadu maka  hato’o pergunta relevante ba fahe poder no funsaun serbisu. Wainhira empreza  desidi ema ruma hala’o funsaun dobru  bele akontese fraud, nune’e persiza analiza parte tuir  funsaun iha empresa  no parte ne’ebé perzisa tenki separa. Prosedementu, dokumentasaun mos notas simu kaixa halo analiza hodi hare’e funsaun no benefisiariu. Prosedimentu, dokumentasaun mos nota iha sistema kontabilidade iha sistema informasaun kontabilidade simu kaixa fornese informasaun ba parte ne’ebé nesesariu. Wainhira  informasaun sedauk fornese ba entidade ligadu, depois deziminasaun ba dokumentasaun ne’ebé tenki iha sistema iformasaun kontabilidade simu kaixa. Analiza sistema kontrolu interna  katak  ho observasaun  mos hata’o pergunta kona -bá pratika Sistema kontrolu interna.
Atu sukat tuir ka la’e sistema informasaun kontabilidade simu kaixa ne’ebé aplika iha empreza, depois peskizador halo analiza dadus ne’ebé hetan ho maneira komparasaun entre Teoria ho faktu ne’ebé los akontese iha empreza.
Tuir mai apresenta ka prosedimentu hosi analiza hanesan :
1.      Klarifika dadus rezultadu peskiza tuir necesidade peskizdor.
2.      Halo analiza ba sistema informasaun kontabilidade receitas kaixa iha empreza.
3.      Halo analiza ba sistema informasaun kontabilidade receitas kaixa iha empreza ne’ebe relevante ho teoria  iha kapitulu 2.
4.      Halo diskusaun ba resultdu analiza komparasaun teoria no pratika.
5.      Halo kunklusaun hosi diskusaun refere.

 









KAPÍTULU IV

REZULTADU NO DISKUSAUN


4.1 Perfile Organizasaun

4.1.1 Perfile Empreza  Toyota - Auto Timor Leste

Koalia kona-bá ezisténsia empreza Auto Timor-Leste nian, la ses hosi ezisténsia empreza Auto Timor -Leste iha Dili (Timor-Leste). Auto Timor -Leste mak empreza ida iha Timor-Leste ne'ebé funsiona hanesan dealer ida, iha spare part no service ne’ebé mak iha ona esperiénsia jestaun negósiu hahú hosi tempu Timor-Leste sei hola parte iha nasaun Unidos Repúblika Indonezia ne'ebé iha tempu neʼebá hanaran Auto Timorindo mak dealer ofisiál Toyota Motor Corporation Japan ba rejiaun Timor-Leste nian. Depois Timor-Leste sai nasaun independente ho naran República Democrática de Timor-Leste (RDTL), hanesan empreza lokál Sr. Foo Hau Kiun prepara tiha ona nia-an atu defende Auto Timorindo hanesan dealer ofisiál Toyota Motor Corporation ba territóriu Timor-Leste, ba esforsu ida ne'e mak, iha loron 13, fulan Marsu tinan 2006 Auto Timorindo inagurasaun husi Sr. Katsutada Masumoto Jerente Jerál Overseas Servise Field Operasaun Toyota Motor Corporation sai dealer ofisiál Toyota Timor Corporation Japan nian iha Timor-Leste ho naran Auto Timor Leste.
Hanesan dealer ofisiál  Toyota Timor Corporation Japan nian iha Timor-Leste, maka iha loron 26 fulan Novembru tinan 2006 Yamashita Toyota Tsusho Korporasaun Ázia no Oceania Grupu komersializasaun Automotika no departamentu merkadoria nu'udar responsável ba área komersializasaun Timor-Leste nian ne'ebé fó instrusaun liú hosi via internet atu hala’o inspesaun pre-delevery, hasai garansia, inspesaun livre halai ho prioridade 1.000 km ba leten. Kareta ne’ebé haruka ka manda hosi Toyota Motor Corporation Japan ba fulan Dezembru 2006 no Janeiru 2007 ho unidade 366 totál hosi unidade 500 kareta sira ne'e destina ba UN ne’ebé servisu iha Timor-Leste.
Haré dezenvolvimentu produtu kareta Toyota tama barak ona iha territóriu Timor-Leste, Auto Timor Leste hasa’e ona dezempenhu jestaun nian atu hahú eziste spare part produtu Toyota ho kompletu no fornese kareta ho marka Toyota.

4.1.2.Vizaun no Misaun Empreza Auto Timor Leste

1.      Vizaun:
a.    Implementasaun jestaun empreza ho profisionalismu.
b.    Suporta ho rekursu humanu ne’ebé konfiáveis
c.       Fórnese kualidade ho pontualidade iha ezekusaun servisu
d.      Kria kampo trabalho foun
e.       Prontu enfrenta era globalizasaun.
2.      Misaun:
a.       Obta  regras Lelaun no regulamentu tuir lei.
b.      Haktuir  serbisu tuir rekezitus Lelaun ho kualidade ne’ebé di'ak no tempu  determinadu.
c.       Aumentu  dezempenhu empreza no ema ida-idak tuir sistema jestaun ho kualidade.

4.1.3 Estrutura organizasional

Dalan ida atu alkansa empreza nia kapasidade hodi jere empreza ida ne'ebé  di'ak mak atu determina estrutura formál organizasaun. Ezisténsia estrutura organizasaun ne'ebé klaru sei hafasil membru organizasaun atu komprende oinsá organizasaun ne'e organiza, atu nune'e parte ida-idak bele hatene ho klaru ninia kna’ar, karik iha problema sira ne'ebé hakarak atu rezolve no fasil atu buka solusaun.
Estrutura ida tenki halo no mantein, nune’e estrutura kona-bá papel oin-oin ne’ebé tenki hala’o husi ema sira ne’ebé servisu hamutuk hodi hala’o planu tomak no alkansa alvu termina tiha ona. Iha estrutura formal iha ona nivel kompetensia no responsavel, ne’ebé sai mekanisme ida atu liga kna’ar, poder no maneira operasaun.

























Dezeñu 4.4 Estrutura Organizasaun Auto Timor Leste

Fontes: Empreza Auto Timor Leste

 


 


4.1.4 Funsaun No Kna’ar

Deskrisaun kargu no servisu persija tebes atu hodi identifika servisu ne’ebé sai hanesan chave prinsipal iha organizasaun ida nia laran, objetivu hosi poder mos hanesan responsavel servisu, no aktividades saida de’it tuir objetivu kargu. Jestaun organizasaun Auto Timor Leste lidera hosi direitor no ajuda hosi jerente jeral no jerente seluk ho nia funsaun no kna’ar ida-idak.
a.    Direitor
Direitor nia kna’ar maka atu lidera empreza no responsabilidade hodi hasa'e rikeza empreza.
b.      Jestor Jeral (General manajer)
Ninia kna’ar maka halo planu, koordena, orienta no fiskaliza atividade finanseiru empreza nian, atividade servisu, estabilidade inventariu spare part no komersializasaun, no reprezenta empreza iha ambiente esterna. Tan neʼe detentores pozisaun ne’e responsavel totalmente ba operasional empreza.
c.       Jestor Finanseira no Kontabilidade (Finance & Accounting Manager)
Ninia kna’ar maka atu koordena atividade finanseiru empreza nian no supervizaun nomos registu ba atividade finanseira.
d.      Jestor Marketing (marketing Manager)
Ninia kna’ar maka planu komersializasaun, planu ba aproviziona kareta, estabelese estratéjia komersializasaun, prepara promosaun, buka kliente, hetan informasaun kona-bá kliente nia nesesidade ka hakarak, kondisaun kompetitór no problema esterna oin-oin.
e.       Jestor Kompras (Purchase Manager)
Ninia kna’ar maka halo planu sosa kareta bazeia ba pedidu departamentu komersializasaun no planu sosa spare part tuir pedidu departamentu spare part.
f.       Jestor Servise (Service Manager)
Ninia kna’ar maka koordena tékniku no fahe servisu ba tékniku ida-idak tuir kompetensia tekniku ida-idak, rona keixa hosi kliente ba nia kareta, revista, no fo opiniaun ou sujestaun ba kliente saida mak kliente tenke halo ba  nia kareta.
g.      Jestor spare part (Spare Part Manager)
Ninia kna’ar maka mantein estabilidade parte inventariu, halo order kompas, atensaun ba nesesidade spare part ba kareta marka Toyota espesífiku, no atende parte servisu hodi fo apoiu sasulik parte ne’e.
h.      Jestor  Pesoál & legál (Personel & Legal Manager)
Ninia kna’ar maka koordena, orienta, fiskalizasaun ba implementasaun atividade personalia, obras públikas empreza ne'ebé fó apoiu hodi atinji objetivu empreza.

4.1.5 Rekursus Humanus

Trabaladores hanesan parte  ne’ebé importante liú hosi atividades jerais iha empreza ne’ebé ezekuta etapa ba etapa. Empreza Auto Timor-Leste atu determina traballadores nesesaria ne’ebé iha abilidade, koreksaun no disiplina.
Maioria traballadór uza traballadóres lokál sira ne'ebé iha tiha ona esperiénsia espesifiku parte service nian, mak ema sira ne’ebé eis Auto-Timorindo iha periodu Indonézia ne'ebé iha tempu neʼebá partisipa tiha ona iha formasaun ne'ebé hala'o husi Toyota Motor Corporation iha Jakarta no mós deklara pasa ho sertifikadu. No labele hamenus padraun espesializada ne'ebé define ona husi Toyota Motor Corporation, Auto Timor-Leste hakarak mos atu partisipa iha programa governu nian atu maksimiza uza traballador lokál. Trabalador importasaun ne’ebé iha Auto Timor –Leste ba kargu jestor jerál maka Sr. Foo Seng Tag, ne'ebé servisu kleur tiha ona iha Auto 2000 teritoriu Surabaya no kargu finanseira, Jestor part no Jestor service Sr. Iwan Lenggana no Jestor Kontabilidade Sr. Basuki Rahmat, SE.
1. Parte Apoia (Supplier Pendukung)
Auto Timor Leste mak dealer ofisial Toyota Motor Corporation Japan, ho supervizaun hosi Toyota Tsusho Singapura Pty. Ltd. ne'ebé mak responsável ba rejiaun Ázia-Pasífiku. Alende dealer Auto Timor-Leste mós hanesan distributor produtu spare part no mós hanesan TASS (Toyota Authorized Service Station) ba kualidade service no spare part.
2. Parte Spare Part (Supplier Spare Part)
Toyota Motor Corporation Japan ba spare part kareta iha liúr Innovative International Multipurpose Veshicle (IMV). Toyota Motor Corporation Thailand ba spare part kareta IMV (Innovative International Multipurpose Veshicle).



3. Parte Kareta (Supplier Mobil)
Toyota Motor Corporation ba kareta iha liúr IMV (Innovative International Multipurpose Veshicle). Toyota Motor Corporation ba kareta IMV (Innovative International Multipurpose Veshicle).
Tabela 4.2  Total Funsionariu kona ba sexu iha Empreza Toyota Auto
                   Timor-Leste
No
Sexu
Total
Porsento
1
Mane
43
75.4%
2
Feto
14
24.6%

Total
57
100%
Fontes:Empreza Auto Timor-Leste

Husi Dadus iha Tabela 4.2 iha leten¸ fo dejenu kona ba sexu ba Funsionariu iha Empreza Auto Timor-Leste mak hanesan¸ husi sexu mane ho total 43 ka 75.4%¸ no husi sexu feto so iha deit 14 ka 24.6%.
4.1.9 Situasaun Funsionariu
Tuir Dados ne’ebé maka peskijador hetan, funsionariu ne’ebé Serbisu iha  Empreza Auto timor –Leste ho total 34 pessoas. Aleinde ne’e iha mos varios nivel edukasaun, komesa husi ensino Basiko to Mestradu ho ninia tabela mak hanesan:
    Tabela 4.3 Nivel Edukasaun ba Funsionarios iha empreza Auto Timor-Leste.
No
Nivel Edukasaun
Mane
Feto
Total
1
Lisenciatura
3
5
8
2
Bacharelatu
4
-
4
3
Escola Teknika
23
-
23
4
Escola Vokasional
3
-
3
5
Secundaria
8
11
19

Total
41
16
57
Fontes : Auto Timor-Leste

Husi  dadus iha Tabela 4.3 iha leten¸ kona-bá Nivel Edukasaun  Funsionariu iha Empreza Auto Timor-Leste mak hanesan¸ hosi Nivel lisenciatura 8¸ husi nivel Bacharelatu 4, husi Nivel Escola Teknika 23, husi Nivel Escola Vokasional 3, no husi Nivel Edukasaun Secundaria 19.  No husi Funsionariu ba Nivel Edukasaun iha Empreza Auto Timor-Leste ho Total 57 Funsionariu.

4.2 Analiza Dadus Peskiza

4.2.1 Deskrisaun Dadus Bruto

Empreza Auto Timor-Leste hala’o transasaun Simu Kaixa (fa’an cash) liú husi sistema kontabilidade hanesan tuir mai:
4.2.1.1 parte  ne’ebé ligadu
Parte ne’ebé ligadu iha transasaun simu kaixa (fa’an cash) iha Empreza Auto Timor-Leste maka hanesan tuir mai ne’e:
a.    Parte Marketing. Iha transasaun fa’an cash, parte marketing , nia kna’ar atu fó atende ba komprador ne’ebé mai, halo nota simu sasan,  karta roda viaria, karta sai no karta entrega  sasan. Parte markting responsabelidade atu halo karta armazen liú husi kontazen fisiku ne’ebé diretamente ho armazen.
b.   Parte Kwitansi. Iha transasaun fa’an cash, parte ne’e iha departamentu finanseiru ne’ebé resposabilidade atu halo resibu no simu cash husi parte marketing,   hakerek transasaun ba iha relatoriu fa’an bazeia evidensia simu foila segunda (2)  ne’ebé parte administrasaun kontabilidade, depois deposito ba banku.
c.    Parte administrasi kontabilidade. Iha transasaun fa’an cash, parte ne’e nia funsaun  atu halo jurnal fa’an, jurnal receita  kaixa,   no hakerek transasaun rotasaun sasan ba iha karta inventoriu bazeia ba mutasaun sasan ba iha karta inventoriu bazeia ba  nota semu entrega sasan segunda (2) foila.
d.    Parte Servis Advisor. Iha transasaun fa’an cash, parte Servis Advisor nia kna’ar foti careta ne’ebé hili ona hosi komprador fatin show room, no revista careta atu entrega ba parte expedisaun.
e.    Parte expedisaun. Parte nia kna’ar haruka sasan ba parte servis advisor ba komprador bazeia ba karta viagen, karta entrega sasan no karta sai, depois entrega sasan, parte ne’e husi asinatura komprador karta entrega no simu sasan hanesan evidensia k sasan refere simu tiha ona husi sasan nain. 
f.     Parte lisensiamentu. Iha transazaun fa’an cash, parte ne’e simu nota fa’an husi parte marketing no responsabilidade atu halo karta asuntu fatura ba fornesedor ne’ebé uza atu trata lisiensiamentu karta Kondisaun. karta Kondisaun entrega ba parte marketing hodi entrega ba komprador.

4.2.1.2 Dokumentu  ne’ebé Utiliza
Dokumentu ne’ebé utiliza iha sistema kontabilidade Simu Kaixa (fa’an Cash) iha Empreza Auto Timor-Leste maka hanesan tuir mai ne’e:
a. Resibu (Tanda Terima). Dokumentu ne’e uza atu hakerek transasaun fa’an cash no utiliza hanesan evidensia pagamentu kaixa hosi komprador, dokumentu ne’e halo hosi parte marketing dobru ha’at (4), foila premeiro entrega ba komprador, foila segunda ba kasir, foila terseiru ba parte Kondisaun (STNK), no foila ha’at utiliza hosi parte marketing hanesan arkivu.
b. Karta Rodaviaria. Karta Rodaviaria hanesan evidensia haruka sasan    ne’ebé hala’o hosi parte expedisaun ba komprador. Karta rodaviariu ne’e mos utiliza hanesan karta despaxo ba parte expedisaun atu kontrolu areta antes haruka ba komprador. Dokumentu ne’e prepara hosi parte marketing dobru rua (2) no destribui ba servis advisor.
c. Karta Simu-Entrega sasan. Karta entrega simu sasan utiliza hanesan evidensia entrega hosi espedisaun hala’o kna’ar hanesan haruka no entrega sasan ba komprador. Karta ne’e uza hanesan delega parte servis advisor atu revista kareta wain hira haruka ba komprador. Dokumentu ne’e halo hosi parte marketing ho dobru rua (2) atu distribui  ba servis advisor.
d. Kartu Sai. Karta sai ne’e hanesan karta evidensia hosi parte marketing ne’ebé utiliza hosi parte expedisaun atu hasai kareta hosi empreza. Dokumento ne’e distribui ba parte servis advisor, hosi parte servis advisor, depois ba parte expedisaun, kontinua ba sekuriti.
e. Kwitansi (resibu). Iha transasaun simu kaixa (fa’an Cash), dokumentu ne’e utiliza hanesan evidensia simu osan liú hosi parte marketing. Dokumento ne’e halo husi parte kasier atu entrega ba komprador.
f. Evidensia Setor Banku. Evidensia setor banku uza hanesan evidensia setor osan hosi parte kasier ba banku. Dokumento ne’e halo hosi parte kasier atu halo arkivu.
g. Karta Pedidu Fatura. Karta pedidu fatura utiliza atu husu fatura ne’ebé   priense formulariu hosi supplier ba komprador sosa Kareta. Fatura ne’ebé simu hosi supplier ne’e atu utiliza hodi halo karta kondisaun (STNK). Karta pedidu fatura oleh parte lisensiamentu atu haruka ba supplier.
4.2.1.3 Nota kontabilidade ne’ebé uza iha transazaun fa’an cash iha empreza   Auto Timor-Leste.

Nota kontabilidade ne’ebé utiliza iha transasaun simu kaixa (fa’an cash)
hanesan tuir mai ne’e:
a.    Jurnal Fa’an. Nota kontabilidade ne’e utiliza atu hakerek transasaun simu osan (fa’an cash) bazeia ba evidensia ne’ebé simu parte kasier.
b.      Jurnal receita (simu) kasier. Nota kontabilidade ne’e utiliza atu hakerek receita osan ho cash, jurnal receita cash ne’e halo hosi parte administrasaun kontabilidade bazeia evidensia simu hosi parte marketing.
c.       KartaArmazen. Nota kontabilidade ne’e uza atu hakerek mutasaun no inventariu fisiku sasan ne’ebé rai iha armazen. hakerek iha kartaun armazen ne’e realiza hosi parte marketing bazeia inspesaun fisiku dereta ba armazen.
d.      Relatoriu Fa’an. Nota kontabilidade ne’e uza atu hakerek total fa’an ne’ebé hala’o iha empreza. Hakerek halo hosi parte kasier bazeia evidensia simu foila segunda (2).
e.       Kartaun  Inventariu.Nota kontabilidade ne’e uza atu hakerek transasaun detailu ba mutasaun inventariu sasan, espesifikasaun no dadus seluk konaba komersiu sasan ne’ebé iha armazen. kartaun inventariu ne’e halo hosi parte administrasaun kontabilidade bazeia evidensia simu foila segunda (2).
4.2.1.4. Deskrisaun fluir sistema Fa’an Cash (Simu kaixa).
Deskrisaun atividade kada parte ne’ebé ligadu ho sistema kontabilidade Fa’an Cash (simu kaixa) hanesan tuir mai:
1. Parte  Marketing
a.    Komprador ba iha Dealer
b.   Parte Marketing halo nota entendemento presu.
c.    Halo evidensia simu foila ha’at:
Foila 1 : Entrega ba komprador
Foila 2 : Distribui ba parte kasir
Foila 3 : Distribui ba parte lisiensiamentu.
Foila 4 : Rai hosi parte  marketing uza hanesan arkivu.
d.   Halo karta rodaviara no simu entrega sasan ho foila rua (2) nomos karta sai ho total foila ida (1) entrega ba parte servis advisor.
e.    Simu Karta kondisaun (STNK) hosi parte lisiensiamentu atu arkivu tuir abjad to’o foti hosi komprador.
2.      Parte  Kasir
a.       Simu evidensia foila rua (2) parte marketing hamutuk ho osan selu presu hosi komprador.
b.      Halo no entrega kwitansi ba parte marketing.
c.       Halo relatoriu fa’an bazeia evidensia foila rua (2).
d.      Deposito osan ba banku periodiku.
e.       Halo no arkivu evidensia setor banku bazeia data.
f.       Entrega evidensia simu foila segunda (2) ba parte administrasaun kontabilidade.
3.      Parte   Administrasaun Kontabilidade
a.       Simu evidensia foila rua (2) hosi parte kasir.
b.      Halo jurnal fa’an, jurnal receita kaixa /simu kaixa, no kartaun  inventariu.
c.       Arkivu evidensia simu foila segunda (2).
4.      Parte  lisensiamentu
a.       Simu evidensia foila tolu (3) hosi parte marketing.
b.      Halo pedidu fatura ba supplier no arkivu evidensia foila tolu (3) bazeia numeru.
c.       Simu fatura hosi Supplier.
d.      Trata karta Kondisaun (STNK) ho fatura hosi supplier.
e.       Entrega karta kondisaun (STNK) ba parte marketing.
5.      Parte  Servis Advisor
1.      Simu karta Rodaviara, karta semi entrega sasan, no karta sai hosi parte  marketing.
2.      Foti parte ne’ebé eskoila ona hosi komprador.
3.      Inspesaun ba Kareta tuir mai entrega ba parte expedisaun.
4.      Arkivu karta rodaviara foila premeiru.
6.      Parte Expedisaun
1.      Simu sasan nomos karta Rodaviriu, karta simu entrega sasan no karta sai hosi parte servis advisor.
2.      Hasa’e sasan hosi empreza ho entrega karta sai ba sekuriti.
3.      Haruka sasan ba komprador no hosu asinatura ba iha simu entrega sasan foila rua (2).
4.      Entrega karta simu entrega foila premeiru ba komprador.
5.      Arkivu karta rodaviara no karta simu sasan foila segunda (2) bazeia data.

4.2.1.4. Flow Chart  sistema Fa’an Cash (Simu kaixa) Empreza Auto Timor-Leste.
Flowchart fluir  sistema kontabilidade simu Kaixa iha empreza hanesan tuir mai :




















Dejeinu 4:4 Flow chart empreza  Toyota – Auto Timor Leste







Kontinuasaun









Kontinuasaun


Kontinuasaun

Fontes: Toyota – Auto Timor Leste


4.2.2 Analiza no Resultadu Peskiza
4.2.2.1. Identifikasaun elementu Sistema Kontabilidade simu Kaixa  iha
 Empreza  Toyota - Auto Timor Leste.

            Elemetu hotu ne’ebé chave  suporta sistema kontabilidade simu kaixa iha empreza Toyota - Auto Timor, maka hanesan tuir mai:
  1.      Ema (Funsionariu) . Ema ne’ebé serbisu empreza Toyota - Auto Timor iha Responsabilidade no esperiensia serbisu hodi halo kna’ar ho diak hanesan iha parte kontabilidade no seluktan. Ema ne’ebé teknikamente  halo kna’ar tuir no obta ho job description ne’ebé aplika iha empreza  Toyota - Auto Timor Leste.
  2.      Prosedementu. Prosedementu iha empreza Toyota - Auto Timor Leste.
Relasaun ho sistema kontabilidade Simu Kaixa liú husi fa’an cash la’o diak. Prosedimentu utiliza dokumentu ho manual nomos komputerisazaun. Dadus hetan hosi dokumentu no notas ne’ebé relasaun ho sistema kontabilidade simu kaixa maka hanesan kuwitansi, evidensia depositu banku.
3.          Software.  Sistema kontabilidade simu kaixa   Auto Timor Leste bele la’o diak. Notas Transazaun, jurnal simu kaixa, notas salaria pagamentu, no seluk tan, Auto Timor Leste monta software iha  komputador iha office fasilita atividade.
4.          Infrastrutura no Equipamentu. Infrastrutura no equipamentu iha Auto Timor Leste ne’ebé apoiu atividade transazaun diak tamba infrastrutura diak no equipamento kompletu hodi fasilita serbisu hanesan fatin, instrumentu (alat –alat benkel), WIFI, Telpon, sai media  informasaun infortante, garante sistema kontabilidade simu kaixa.

4.2.2.2 Identifikasaun elementu Sistema Kontabilidade simu Kaixa  iha Empreza  Toyota - Auto Timor Leste.
Deskrisaun Elemetu hotu ne’ebé  suporta sistema kontabilidade simu kaixa iha empreza Toyota - Auto Timor, maka hanesan tuir mai:











Tabela 4.5 Evaluasaun  Sistema  Simu Kaixa  Bazeia  Teori  ho Sistema
                      Kontabilidade Simu Kaixa  Empreza Toyota – Auto Timor Leste
                            Tuir  elementu  Funsaun ligadu.

No
Komponenti
Teoria
Praktika Sistema kuntabilidade simu Kaixa ne’ebé aplika  iha  Toyota – Auto Timor Leste
Hanesan / la
hanesan
Observasaun
1
Funsaun
 Fa’an
kada trnsasaun simu kaixa hosi fa’an cash, funsaun ne’e responsabel atu simu order hosi sosa nain (vendador), prense  fatura fa’an cash, no entrega fatura ba funsaun sasan iha intrega funsaun kaixa.

Parte Marketing. Iha transaksaun fa’an cash, parte marketing, nia kna’ar atu     fo atende ba komprador         ne’ebé mai, halo nota simu    sasan, karta rodaviaria, karta sai no karta entrega sasan.     Parte marketing  responsabelidade atu halo      karta armazen liú husi           kontazen fisiku  ne’ebé          diretamente ho armazen.

Hanesan
Iha  Toyota – Auto Timor Leste, funsaun fa’an responsabilisa hosi parte marketing.
Iha Toyota – Auto Timor Leste
Halo serbisu dobru. Diak liú funsaun dobru tenki separa.
2
Funsaun
Kaixa
Iha transasaun simu kaixa hosi fa’an cash,         funsaun ne’e responsabel hanesan simu    kaixa hosi komprador.
Parte  Kwitansi.
Iha transasaun fa’an cash, parte ne’e iha departamentu finanseiru ne’ebé resposabilidade atu halo resibu  no simu cash hosi parte  marketing, hakerek  transazaun ba iha relatoriu fa’an bazeia evidensia simu foila segunda (2)  ne’ebé parte administrasaun kontabilidade, depois deposito ba banku.

Hanesan
Iha  Toyota – Auto Timor Leste, funsaun kaixa  responsabilisa hosi parte kwintansi.



                                                                                               
           




Kontinuasaun
3
Funsaun Armazen
Iha transasaun simu kaixa hosi fa’an cashfunsaun ne’e responsabel prepara sasan ne’ebé rai hosi vendador no entrega sasan ba funsaun haruka sasan.

Parte Servis Advisor.
Iha transazaun fa’an cash, parte servis advisor nia kna’ar foti careta ne’ebe hili ona hosi komprador fatin sho room, no revista careta   atu entrega ba parte expedisaun.

hanesan
Iha Toyota – Auto Timor Leste, funsaun armazen responsabilisa hosi parte parte servis advisor
4
Funsaun
Haruka
Iha transasaun simu kaixa hosi fa’an cash, funsaun ne’e responsabel atu falun sasan no entrga ne’ebé kuando selu ona presu hosi komprador.
Parte expedisaun.Parte   nia kna’ar haruka sasan  ba parte servis advisor ba komprador bazeia ba      karta viagen, karta          entrega sasan no karta sai, depois entrega sasan, parte ne’e husu asinatura komprador  karta entrega no simu sasan hanesan evidensia ka sasan refere simu tiha ona husi sasan nain. 

Hanesan
Iha Toyota – Auto Timor Leste, funsaun haruka responsabilisa hosi parte expedisaun.
5
Funsaun Kontabilidade
Iha transasaun simu kaixa hosi fa’an cash, funsaun ne’e responsabel ba notas transasaun fa’an no simu kaixa no halo relatoriu fa’an.  

Parte administrasi kontabilidade.
Iha transazaun fa’an cash, parte ne’e nia funsaun atu halo jurnal    fa’an, jurnal receita kaixa, no hakerek transazaun rotasaun sasan ba iha karta inventoriu bazeia   ba mutasaun sasan ba iha karta inventoriu bazeia ba  nota simu entrega sasan segunda (2) foila.

Hanesan
Iha  Toyota – Auto Timor Leste, responsabilisa hosi parte admintrasaun kontabilidad


Fontes  : interpretasaun Teoria no Pratika hosi peskizador






Tabela 4.6 Evaluasaun  Sistema  Simu Kaixa  Baseia ba Teoria  ho Sistema
                  Kontabilidade Simu Kaixa  Empreza Toyota-Auto Timor Leste
                      tuir  Elementu  Dokumentu.
No
Komponenti
Teoria
Praktika Sistema kuntabilidade Simu Kaixa ne’ebé aplika  iha  Toyota - Auto Timor Leste
Hanesan / la
hanesan
Observasaun
1
Fatura fa’an cash
Dokumentu ne’e uza atu  grava informasaun ne’ebé prezisa hosi     jestaun konaba            transasaun  fa’an  cash.

Resibu (Tanda Terima).
Dokumentu ne’e uza atu   hakerek transazaun fa’an  cash no utiliza hanesan     evidensia pagamentu kaixa hosi komprador,               dokumentne’e halo hosi  marketing foila ha’at     (4), foila premeiro entrega ba komprador,foila segunda ba kasir,  foila terseiru mak parte karta kondisaun         (STNK), no foila ha’at utiliza hosi parte marketing hanesan arkivu.

Hanesan
Iha Toyota - Auto Timor Leste, receita kaixa responsibilisa hosi resibu

2
Pita Register Kaixa
Dokumentu ne’e  resultadu hosi funsaun     kaixa ho maneira perasaun makina rejisto kaixa (cash register).     Pita registu ne’e sai evidensia simu kaixa ne’ebé   hasai hosi funsaun kaixa no sai dokumentu            suporta fatura fa’an cash  ne’ebé hakerek iha jurnal fa’an.



Simu–Entrega sasan. Karta entrega simu sasan utiliza hanesan evidensia entrega hosi espedisaun hala’o kna’ar hanesan haruka no entrega sasan ba komprador. Karta ne’e uza hanesan delega parte servis advisor atu revista kareta wainhira haruka ba komprador. Dokumentu ne’e halo   hosi parte  marketing ho dobru rua (2) atu          distribui ba servis advisor.



Hanesan
Iha Toyota - Auto Timor Leste, pita register kaixa  halo hosi parte
simu – sntrega sasan





           Kontinuasaun
3

Credit Card Sales Slip
Dokumentu ne’e produz hosi credit card center bank ne’ebé produs kartaun kreditu no entrega ba empresane’eb é sai membru kartu kreditu. Empresa fa’an  sasan, dokumentu ne’e priense hosi funsaun kaixa no funsaun       instrumentu (alat) atu dada    (tagih) tusan kaixa hosi         banku ne’ebé hasai kartu kreditu, atu transasaun fa’an    ne’ebé hala’o membru iha kartaun kreditu.
Laiha
La hanesan
Iha Toyota - Auto Timor Leste, la produz karta membru ba komprador (credit card sales slip).
4
Bill Of Lading
Dokumentu ne’e evidensia    entrega sasan  hosi empresa   fa’an sasan ba empresa           transportasaun jeral. Funsaun simu iha fa’an Cash On Delivery (COD                     transportasaun jeral.

Karta Rodaviariu. Karta Rodaviarihanesan evidensia haruka sasan ne’ebé hala’o hosi parte expedisaun ba komprador. Karta rodaviariu ne’e mos utiliza hanesan karta despacho ba parte expedisaun atu kontrolu careta antes haruka ba komprador. Dokumentu ne’e prepara hosi parte marketing dobru rua (2) no destribui ba servis advisor.

hanesan
Iha Toyota – Auto Timor Leste, Bill Of Lading hala’o hosi parte karta rodaviariu ne’ebe entrega ba espedisaun.

5
Fatur a fa’an
Cash On Delivery
Dokumentu ne’e halo atu grava fa’a Cash On Delivery. Fatura fa’an Cash On Delivery entrega ba kliente     liú hosi parte transporte   empresakorreios ka enpresa transporte jeral  no husu mos asinatura simu sasan hosi    klientehanesan evidensia  simusasan hosi kliente.Arkivu fatura fa’an Cash On Delivery utilize hosi empresa atu  dada debe (menagih)      kaixa  ne’ebé tenki selu hosi kliente momentu entrega        sasanba kliente.
Kartu SaiKarta sai  ne’e  hanesan karta evidensia    hosi parte marketing  ne’ebé utiliza hosi parte expedisaun atu hasai kareta hosi empreza. Dokumento ne’e distribui ba parte servis advisor,     hosi parte servis advisor,  depois ba parte expedisaun, kontinua ba sekuriti.

Hanesan
Iha Toyota – Auto Timor Leste Cash On Delivery  responsabilisa hosi parte expedisaun





Tabela  4.7 Evaluasaun  Sistema  Simu Kaixa  Bazeia ba Teori  ho Sistema          Kontabilidade Simu Kaixa  Empreza Toyota – Auto Timor Leste tuir  elementu  Notas Kontabilidade.

No
Komponenti
Teoria
Praktika Sistema kuntabilidade simu Kaixa ne’ebé aplika  iha  Toyota – Auto Timor Leste
Hanesan / la
hanesan
Observasaun
1

Jurnal Fa’an
Jurnal fa’an uza hosi funsaun kontabilidade atu hakerek no resumu dadus fa’an. Kuandu empresa fa’an merek produtu oioin no jestaun presiza/nesesidade informasaun fa’an kada mes produtu ne’ebé fa’an ona durante periodu ruma, iha jurnal fa’an fornese koluna kada merek produtu atu resumu informasaun fa’an tuir merek.

Jurnal Fa’an. Nota kontabilidade ne’e utiliza atu hakerek transazaun simu osan (fa’an cash) bazeia ba evidensia ne’ebé simu parte kasier

Hanesan
Iha Toyota – Auto Timor Leste, jurnal
Fa’an responsabilisa hosi administrasaun kontabilidade.



2

Jurnal
Jeral
Iha transasaun simu kaixa hosi fa’an cash, jurnal ne’e uza hosi funsaun kontabilidade atu hakerek presu produtu ne’ebé fa’an.

Jurnal receita (simu) kasier. Nota kontabilidade ne’e utiliza atu hakerek receita osan ho cash, jurnal receita cash ne’e halo hosi parte administrasaun kontabilidade bazeia evidensia simu hosi parte  marketing.


Hanesan
Iha Toyota – Auto Timor Leste, jurnal jeral responsabilisa hosi jurnal receita kasier.
3
Kartaun inventariu
Kartaun inventariu uza hosi funsaun kontabilidade atu hakerek presu produtu fa’an ne’ebé menus. Kartaun inventariu ne’e halao hosi funsaun kontabilidade atu kontrola mutasaun no inventariu sasan ne’ebé rai iha armajen.

Kartaun  Inventariu.
Nota kontabilidade ne’e uza atu hakerek transazaun detail ba mutasaun inventariu sasan, espesifiku no dadus seluk kona-ba komersiu sasan ne’ebé iha armazen. Kartaun  inventariu ne’e halo hosi parte administrasaun kontabilidade bazeia evidensia simu foila segunda (2).

 Hanesan
Iha  Toyota – Auto Timor Leste, responsabilisa hosi parte
administrasaun kontabilidade.

4
Kartaun Armazen
Notas ne’e la inklui notas kontabilidade tamba priense dadus kuitansi inventariu ne’ebé rai iha armajen. Notas ne’e responde hosi funsaun armajen atu hakerek kuantidade produtu fa’an ne’ebé menus.

Karta ArmazenNota kontabilidade ne’e uza atu hakerek mutasaun no inventariu fisiku sasan ne’ebé rai iha armazen. Hakerek iha kartaun armazen ne’e realiza hosi parte marketing bazeia inspesaun  fisiku dereta ba armazen.


Hanesan
Iha  Toyota – Auto Timor Leste, responsabilisa hosi parte
Marketing.

Fontes  : interpretasaun Teoria no Pratika hosi peskizador










6
Evidensia Deposito Banku
Halo hosi funsaun kaixa hanesan setor kaixa ne’ebé    simu hosi resebimentu ba      banku. Eidensaia setor halo   karta foila 3 no entrega hosi funsaun kaixa ba banku,        enkuantu ho setor hosi           resebimentu ba banku. Foila 2ba banku depois banku          asinatura no karimbo hosi     banku hanesan evidensia        setor kaixa ba banku.              Evidensia setor banku entrega hosi funsaun kaixa haruka  kontabilidade, no uza hosi      funsaun kontabilidade dokumentu fontes atu hakerek transasaun simu kaixa hosi    resebimentu ba iha jurnal simu kaixa.
Kwitansi (resibu). Iha transazaun simu kaixa (fa’an Cash), Dokumentu ne’e utiliza hanesan evidensi simu osan liú hosi parte marketing.              Dokumento ne’e halo husi parte kasier atu entrega ba komprador. Evidensia       setor banku utiliza hanesan evidensia setor osan hosi parte kasier ba banku.      Dokumento ne’e halo hosikasier atu halo arkivu.

Hanesan
Iha Toyota – Auto Timor Leste, Evidensia Deposito Banku responsabilisa hosi parte kwitansi no evidensia setor banku.
.
7
Rekapitulasaun Despesa Fa’an
Dokumentu ne’e hosi funsaun kontabilidade atu resumu     presu produsaun durante        period ida. Dokumentu ne’e hanesan suportasaun ba        evidensia memorial presu      ne’ebé fa’an.

Karta Pedidu Fatura.  Karta Pedidu fatura utiliza atu husu fatura ne’ebé       priense formulariu hos    supplier ba komprador      sosa Kareta. Fatura ne’ebé simu hosi supplier ne’e atu utiliza hodi halo karta Kondisaun (STNK). Karta pedidu fatura hosi   parte lisensiamentu atu     haruka ba supplier.
Hanesan
Iha Toyota – Auto Timor Leste Rekapitulasaun Despesa Fa’an responsabilisa hosi karta pedidu fatura.








KAPÍTULU V
KONKLUZAUN NO SUJESTAUN

5.1  Konkluzaun
Basea ba Resultadu analiza no diskusaun  sistema informasaun kontabilidae simu kaixa iha Toyota – Auto Timor Leste mak bele foti konkluzaun hanesan tuir mai : komponenti ne’ebe aplika ona iha empreza Toyota – Auto Timor Leste, funsaun ligadu, notas kontabilidade util, dokumentasaun masimu ona tamba baseia teoria  iaha funsaun ligadu sei falta maibe iha empreza Toyota – Auto Timor Leste  iha nia prateka avansadu ona tamba ho rasaun atu atedementu diak ba kliente no labele  dubru funsaun ain hira halo funsaun no knar. Marketing,  Kasir,  administrasi kontabilidade, Servis Advisor, expedisaun, lisensamentu. Funsaun dokumentasaun no notas kontabilidade  iha teoria hanesan mos ne’ebé aplika iha empreza Toyota – Auto Timor Leste. Tamba empreza iha rekursu ne’ebé sufisiente, esperiensia no iha skill util software  fasil tebes fasilita serbisu no atende kliente ho lalis tebes.
Iha peskiza ne’e mos peskizador hakarak masimu maibe seidok hosi perfeitu tamba tempu, kondisaun, atendementu no fasilidade. Empreza fornese tempu no dadus ne’ebe limita ba peskizador.
5.2. Sugestaun
Baseia resultadu peskiza, peskizador fo sujestaun atu sai referensi ba titulo hanesan Sistema informasaun kontabilidade simu kontabilidade iha Toyota – Auto Timor Leste, hakerek nain sedauk hetan problema ne’ebé bele desturbu atividade operasional, peskiza tuir mai atu diak análiza, laos deit ba Sistema informasaun kontabilidade simu kaixa  empreza. Problema ne’ebé peskizador hasoru maka hanesan tuir mai:
a.       Empreza Toyota-Auto Timor Leste, seidauk bele fo oportunidade ba peskizador hodi bele halo entrevista hodi cross dadus entre teoria no prateka.
b.      Falta referensia iha dalen Tetun hodi motiva peskizador  wain hira komesa hakerek no ba peskiza.
















REFERENSIA
1.      Bodnar, G. H & Hopwood, Wiliam S 2000. Sistim informasai akuntansi (6 Ed.) Jakarta, Selamba Empat.
2.      Diana, Anastasia & Setiawati, Lilis 2001. Sistem Informasi Akuntansi (1 ts. Ed)
3.      E.Kieso, Donald, Jerry J, Weygandt and Teery D. Warfield. 2011. Intermediate     Accounting, Edisi 12 Jakarta: Erlangga.
4.      Hall, James, A 2007, Sistem Informasi Akuntansi, Salemba Empat, Jakarta
5.      Hall, James, A 2009, Sistem Informasi Akuntansi,Salemba Empat, Jakarta.
6.      Hutahaean, Jeperson. 2014. Konsep Sistem Informasi. Yogyakarta: Deepublish.
7.      Martini, Dwi 2012, Akuntansi Keuangan Menengah, Salemba Empat, Jakarta.
8.      Mulyadi. 2016. Sistem Akuntansi Edisi 4. Jakarta: Salemba Empat.
9.      Mulyadi 2001, Sistem Akuntansi, Salemba Empat, Jakarta
10.  Mardi 2011, Sistem Informasi Akuntansi, Bogor: Ghalia.
11.  Meleong, Lexy j. 2001. Metodologia penelitian kuallitatif (1ts.Ed). Banngdung, Remaja Rosdakarya.
12.  Nazir, Moh, Ph. D, 2011. Metode Penelitian (7 ts. Ed). Bogor, Ghalia Indonesia.
13.  Pengertian Akuntansi AAA dan AICPA https://www.gurupendidikan.co.id/ Dili 20  Outubru 2019
14.  Ridwan, 2004. Metode Riset. Jakarta: Rineka Cipta.
15.  Romney, B Marshall dan Paul Jhon Esteinbart. 2015. Sistem Informasi   Akuntansi.(Ter jemahan. Kikina Sakinah Nur Safira, Novita Puspasari). Jakarta Selamba Empat.
16.  Romeny, Marshall B.& Steinbart, Paul Jhon 2004. Accounting Information Systemsv(9 ts. Ed). Jakarta, Selamba, Empat
17.  Susanto, Azhar. 2013. Sistem Informasi Akuntansi. Bandung: Lingga Jaya.  
18.  Sugiyono. 2005. Metode penelitian Administrasi. Bandung: Alfabeta
19.  Sugiyono, 2018. Metode Penelitian Kualitatif (3 ts. Ed). Bangdung, Alfabeta, CV.
20.  Sugiyono, 2013. Metode Penelitian Bisnis (17 ts. Ed.)
21.  Sugiyono, 2016. Metode Penelitian Kualitatif, Kuantitatif, dan R&D (23 ts. Ed) Bangdung, Alfabeta, CV.
22.  Sugiyono, 2014. Metode Penelitian Kuantitatif, Kualitatif, dan R&D (20 ts. Ed). Bangdung Rosdakarya
23.  Tunicha 2018, Deskripsi Sistem imformasi akuntansi penerimaan dan pengeluaran kas iha empreza Auto Timor-Leste.
24.  Widjajanto, Nugroho.2001. Edisi 4 Sistem Informasi Akuntansi. (1 ts. Ed). Jakarta Erlangga
25.  Whitney F.1960. the element of Research. New York : Prentice-Hall, Inc
26.  Zaki Baridwan, 1998. Sistem Akuntansi: Penyusunan Prosedur dan Metode.Yogyakarta: BPFE.